Marek Šefčík

Fanúšikovi fandiacemu našim hokejistom odľahlo. Po dramatickom víťazstve s Francúzskom si hokejisti po rokoch opäť vybojovali miestenku medzi osmičkou najlepších na Majstrovstvách sveta. Internet, televízne kanály a zajtra aj tlačené médiá budú informovať, chváliť, tešiť sa. Celý hokejový národ sa teší z úspechu, ktorý sa ešte môže dočkať nadstavby. Už vieme, že budeme mať súpera cvendžiaceho mena – Kanadu. Štvrtkové poludnie to bude na Slovensku “žiť”. Fandíme, myslíme na hokejistov, sme s nimi a budeme znova dúfať v “zlatý gól”…

Čítaj ďalej…

Mám rád šport. Zvlášť futbal. Veľmi rád si pozriem kvalitné futbalové zápasy. A kde inde ich hľadať, ak nie v Lige majstrov? Aj dnes som si pozrel odvetu semifinále tejto súťaže medzi FC Barcelona a FC Chelsea. Nejde teraz o výsledok. Podotýkam, že nie som fanúšikom ani jedného z týchto klubov. Mám ale ťažké srdce na komentátorov RTVS… Čítaj ďalej…

Zápasy Ligy majstrov, alebo aj iný kvalitný futbal si veľmi rád pozriem ja, ale aj môj syn Oliver, no tiež jeho dedo. Futbal priťahuje a fascinuje rôzne vekové kategórie. Je príťažlivý pre aktívnych i rekreačných futbalistov, ale aj pre chlapov s vypracovaným pivným svalom, nadžgávajúcich sa pečenou klobáskou s horčicou. Ak sledujete zábery povedzme z anglickej ligy, nie je výnimkou vidieť fandiť ani veselú dôchodkyňu so šálom svojho klubu na krku pokrikujúcu na hráčov, či rozhodcov…

Všetci dobre vieme, že futbal je na tej najvyššej úrovni obrovský biznis. Točia sa tam rozprávkové sumy až si myslíte, že toho a toho hráča kúpili aj so zlatými kopačkami a s trenírkami vykladanými z vonkajšej, ale i z vnútornej strany diamantami… Čítaj ďalej…

Cestovával som dva roky hore-dolu naprieč Slovenskom. Rýchliky na trase Bratislava – Košice sú v istých chvíľach konzervy, do ktorých niekto obúvacou lyžicou natlačil ľudí ako sardinky. V prípade vyššej teploty ovzdušia netreba žiadne prísady. Sú automaticky “vo vlastnej šťave”. Pravidelne v piatky z Blavy na východ a v nedele večer nazad. Začiatkom a koncom Vianoc a Veľkonočných sviatkov je ten problém ešte vypuklejší. Ak by boli vagóny gumené, tak by boli napuchnuté na prasknutie tak, že by si dva oprotiidúce vlaky zavadzali a museli sa obchádzať jedine vo viackoľajovej stanici. Asi tak 3 – 4 koľaje jeden od druhého… Možno sa situácia za tie roky zmenila, ale myslím, že rapídny posun k “prevzdušneniu” konzerv sa nekonal. Čítaj ďalej…

Včera dovečerali. Rozlúčka, keď im umyl nohy, hľadel im do tvárí, sklonil sa a slúžil a so smitkou v ruke označil bolestne jedného z nich za zradcu, bola veľmi emotívna. Vedel, čo ho čaká. Oni nerozumeli. Peter si nechce dať umyť nohy, pýtajú sa kto je zradcom. Judáš sa s mešcom krvavých strieborniakov vyparí. Táto ich večera bola posledná. Nastáva noc, tma. Na čelo vystúpia kropaje potu a napätie je tak veľké, že sa do potu vmieša krv, ktorá ho sfarbí na červeno. Úpenlivý pohľad k Otcovi a pokorné “Nie ako ja chcem, ale ako ty”. Nasleduje výčitka smerom k nám. “Ani hodinu ste nedokázali so mnou bdieť?”  Sme slabí, naša vytrvalosť sa ani vytrvalosťou nazvať nedá, zrádzame na každom kroku, zakolíšeme pri najmenšom vánku. Naše petrovské “Aj keby ťa všetci opustili, ja nie, Pane” si zaslúži mocnejšie kikiríkanie, ako to, ktoré zvonilo v ušiach plačúcemu a ľutujúcemu Petrovi. Sme kresťanmi často, len za “dobrého počasia”. Chodievame do kostola len kvôli akejsi tradícii a nežijeme vieru skutočne. Na to sa hodí Pavlovo – “Viera bez skutkov je mŕtva!”

Čítaj ďalej…

Nebolo to tak dávno (deň pred parlamentnými voľbami), keď som sa na jednom stretnutí rozprával s dosluhujúcim ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom. Položil som mu zopár otázok a tiež som mu isté veci vyčítal… Čítaj ďalej…

Po volebnom dni a noci, spočítavaní hlasov a postupnom zverejňovaní výsledkov bolo každému viac-menej jasné, čo sa stalo. Slovensko sa vyfarbilo na červeno. Dokonale. Od Nežnej revolúcie v 89-tom roku tu nič podobné nebolo. Črtá sa jednofarebná vláda, vláda jednej strany. Napriek tomu je tu, čo sa týka fádnosti jednej farby, obrovský rozdiel s tým, čo bolo pred vyše dvoma desaťročiami a tým čo je tu teraz. Čítaj ďalej…

Prehuplo sa to do marca a nikto si nespomenie napríklad na to obligátne, že marec mesiac knihy. Omnoho zvučnejšie sa po Slovensku vytrubuje čosi iné. Sú tu predčasné parlamentné voľby. V sobotu. Voľby, v ktorých sa nedá povedať, že si zástupcov z ľudu vyberáme konečne demokraticky. Voľby, v ktorých nemožno tvrdiť, že volíme proti alebo promečiarovsky. Ani nemožno jednoznačne pomenovať toho, či onoho “cyklistu”, že ten nás privedie na lepší chodník. Ani Fica nikto neškrtá ako minule. Nemožno povedať, že nieto z čoho vyberať. Strán je dosť. Napriek tomu pohľadu do ani nie až tak vzdialenej budúcnosti bráni hustá hmla, z ktorej sa vynárajú gorily, sasanky, detektory, hlasy podobné Ficovi, všelijaké sloty, nory, falšované percentá sto bez jedného, … Stráca sa v tom prehľad, volič je dezorientovaný a nerozumie. Čítaj ďalej…

Špekulantstvo, nečestnosť, chamtivosť, zisk za každú cenu. Myslíme si, že politici sú skazení, ale teraz vôbec nechcem hovoriť o politikoch. Túto kastu si môžme pokojne škrtnúť. Nie sme o nič lepší. Máme to asi jednoducho v krvi. Aby som nechodil okolo horúcej kaše: Dnes odvolali basketbalového trénera preto, lebo chcel, aby výkon jeho družstva bol čo najlepší! Čítaj ďalej…

Bolože to tlakov zo všetkých strán, keď praskla Fukušima. Začali sa robiť gestá, ktoré mali upokojiť verejnosť. Nemci odstavili razom až 8 zo svojich 17-tich jadrových reaktorov a do roku 2022 si naplánovali zatvoriť všetky. Naoko ľúbivý ale na hlavu postavený, nezmyselný nápad…

Fukušima nezaznamenala jadrový výbuch. Nič porovnateľné s tým, čo zažili obyvatelia Hirošimy a Nagasaki na konci druhej svetovej vojny, sa vo Fukušime nestalo. Ani nezvyčajne silné zemetrasenie jadrovú elektráreň veľmi “nevyrušilo”. Bola to až nebývala obrovská vlna Tsunami, ktorá poškodila generátory… a v súvislosti s tým sa dostali rádioaktívne látky tam, kam nemali. Do vody. Mnohé nebezpečenstvá Japonci zažehnali a myslím, že sa zo všetkých týchto boľačiek už postupne zotavujú. Áno, je pravda, že to potrvá niekoľko dlhých rokov a od toho, že by to bolo dobré to má veľmi ďaleko. Samozrejme to nechcem zľahčovať ale treba povedať, že ide o ojedinelý prípad o nešťastnú zhodu udalostí. Ak by došlo k jadrovému výbuchu, no … ani pomyslieť. Zabezpečenie súčasných jadrových elektrárni voči takémuto niečomu je na veľmi vysokej úrovni a dá sa povedať, že to nehrozí. Čítaj ďalej…