Marek Šefčík

Pozval som ju k nám. Jej deti sa hrali s našimi a my sme sa rozprávali. O všeličom. Ale hlavne o nej. O tom, čo sa jej prihodilo… Navonok sa snažila neukázať trápenie, no to sa nedalo. Moje všemožné pokusy povzbudiť ju strácali v tej chvíli cenu. Hľadel som na ňu, na jej tri deti a zmocňoval sa ma čoraz väčší pocit bezmocnosti. Nedokážem jej pomôcť. Čítaj ďalej…

Nič nenasvedčovalo tomu, žeby sa malo v noci stať niečo nezvyčajné… Vedieme s Milkou polemiky o tom, či máme spať pri otvorenom okne, alebo ho v noci radšej zatvoriť. Ja som za to otvorené aj preto, že bývame na 9. poschodí a kto by sa do takej výšky trepal nás v noci otravovať? Znova sa ukázalo, že tá naša mamka mala pravdu, keď preferovala zatvorené okná.

Čítaj ďalej…

Večer sme uložili, ako obvykle, chlapcov spať. Bolo tesne pred deviatou a stále som počul z ich izby nejaké zvuky. Vošiel som k nim do tej izbovej tmy. Už pri stlačení kľučky som počul cupitanie, dobre, dobre, teda dupot a olympijské skoky do postelí. Sadol som si k Marekovi a spýtal sa, prečo ešte nespia. Chvíľočku partizánsky mlčali. Aj ja. Oliver to nevydržal a ticho prerušil. “Ocko?!” – oslovil ma. “No čo je?” – reagoval som. “Boli traja opití ujovia.” Tejto jeho vete som nerozumel. Čítaj ďalej…

Na začiatku sa hovorilo o populistovi. Neskôr sa prišlo na to, že označenie súdruh alebo rovno komunista si jeho činy určite zaslúžia. Dnes už ho médiá prirovnali rovno k juhoamerickým diktátorom. Čítaj ďalej…

Blogy nepíšeme len preto, aby sme ich písali. Nie preto, že nemáme nič iné na práci. Blogerské príspevky by mali plniť isté poslanie, mali by mať nejaký cieľ. Môžu pobaviť, môžu informovať, môžu dvíhať varovný prst, môžu povzbudiť, môžu esteticky (literárne, alebo fotografiami) pohladiť. Dôležité sú i také, ktoré prispievajú k riešeniu nejakého spoločenského problému. Na jeden taký som minule narazil… Čítaj ďalej…

Keď sa, po prázdninách, naši študenti vrátia do školy, bude tam prázdnejšie… Na našom gymnáziu to nie je len o študentoch a učiteľoch, je to aj o saleziánoch. Niektorí sú mladí a sú na začiatku svojej misie, iní v Šaštíne trávia jeseň svojho života. Po tvrdej a namáhavej práci, keď im bratia komunisti nemohli prísť na meno, keď sa k nim správali neúctivo, ako k menejcenným, prišla úľava v podobe pádu červených bratov. Tvrdá práca ale nekončila. Saleziánska komunita využila uvoľnenie, slobodu a začiatkom 90 – tych rokov vzniká Gymnázium Jána Bosca v Šaštíne-Strážach. Pri zrode tejto školy stál aj don Augustín Nádaský. Jeho srdcovú záležitosť – knižnicu, ktorá dýcha históriou, navštevujú študenti dodnes.

Čítaj ďalej…

Je mi smutno. Cítim, že mi niečo chýba. Jednoducho, už to nie je ono. Prázdny byt a ja. Nikdy som nemal problém zaspať. V myšlienkach som si zavelil – Chcem spať! a kým ešte doznievalo “ť”, už som aj spal. Teraz je to iné. Hneď prvý večer, keď tu nebola, som si ľahol a snažil som sa zaveliť si, ako obvykle, no moje telo odmietalo poslušnosť. Nechcelo sa podriadiť myšlienkam a ich príkazom a protestovalo. Čítaj ďalej…