Marek Šefčík

“Pane Bože, odpusť mi… už idem… už som tam…” – Tvárou v tvár smrti mi dal Boh tú milosť, aby táto moja posledná myšlienka letela k nemu. Potom už som počul len obrovský rachot a… ticho. Na pár sekúnd zavládlo ticho. Keď som sa prebral, nemohol som sa nadýchnuť. Stlačený hrudník, vyrazený dych. Všade krv, vystrelené airbagy… Roztrieštené čelné sklo, hluk alarmu toho druhého auta. Vlastne tanku. Hummer je tank na kolesách. A my sme to, vďaka Bohu, prežili. Viezli sme sa dvaja v Octávii. Ja na mieste spolujazdca a šofér. 54-ročný pán. Bol utorok 24.1.2012 asi 12:45. Chceli sme sa odviesť na východ. On do Košíc na pracovnú poradu a ja k môjmu svokrovi pre moje opravené auto. Došli sme ani nie do Nového Mesta nad Váhom. Zaregistrovali sme, ako sa na nás z vedľajšej cesty z pravej strany vyrútilo terénne, veľké vozidlo. Nebrzdilo. Vôbec. Napálilo to do nás v plnej rýchlosti. Verili sme, že pribrzdí a my ho obídeme vľavo. Ale stalo sa niečo iné. Stretli sme sa zoči voči… Neskutočný rachot… a chvíľu ticho… Čítaj ďalej…

Narodíte sa trebárs ako černoch, alebo Róm a máte o “zábavu” postarané. Ste síce človek, ale pre niekoho nie ste. Hitlerikovia tu stále pobehujú medzi nami. S radikálnymi a nebezpečnými názormi. Šport, zvlášť taký, akým je futbal, je fenoménom, ktorý priťahuje mladých ľudí. Áno, na tej najvyššej úrovni ide o megabiznis, ale aj tak je to príťažlivé divadlo kreativity, výkonov na hranici ľudských možností, emócií. No tiež férovosti, uznania kvalít súpera, podaní rúk. Príklad hodný nasledovania. Neľútostný súboj a po ňom kamarátske podanie rúk a úsmev. Čítaj ďalej…