(zdroj: tvnoviny.sk)
Zdá sa neuveriteľné, že ju našli. A ešte neuveriteľnejšie, že ju na tú stoličku pozvali. Pre mňa bolo nepochopiteľné, že to prijala. No a zas s plynúcim časom bolo viac a viac predvídateľné, že ju napokon z funkcie vyštvú. Stalo sa. Čítaj ďalej…
Tento článok bol uverejnený včera (v trocha inej podobe) a dnes na facebookovej stránke Holíčske noviny. Keďže niekto asi nechce, aby sa pravdivo pomenovávali veci, aby sa bojovalo proti mafii na všetkých úrovniach riadenia štátu, tak mi môj príspevok už dvakrát zmazal. Mal už viacero pozretí, zdieľaní… Mňa však neodradí žiaden sabotér. Dávam to teda na svoj blog. Vďaka za vašu podporu.
foto: TASR
V tejto predvolebnej hektickej dobe, keď som sám dostal pozvánku na kandidátku, sa rozprávam s ľuďmi aj o voľbách. Väčšina si myslí, že ich budú zastupovať v parlamente tí z danej strany, ktorí získajú najviac hlasov (krúžkov) vo voľbách.
Omyl! Nie vy rozhodnete! Strany už rozhodli za vás. Aspoň do istej, podstatnej miery, určite.
S manželkou Milkou
Zvonil mi telefón. Zdvihol som a po krátkom zdvorilostnom úvode sa na druhej strane ozvalo: „Boli by sme radi, keby ste prijali pozvanie na našu kandidátku…“
Potom mi volali ešte raz a ja som to definitívne prijal. Pridelili mi číslo 48 a … teraz sa uchádzam o hlasy voličov.
Na kandidátke Oľano je nemálo osobností, ktoré netreba dlho predstavovať. Ak v šachu platí, že „pešiaci sú dušou pozície“, tak aj tu. Je tam množstvo „pešiakov“, ktorí tej kandidátke dodávajú dušu. Jedným z nich som aj ja. Nie som známa „nezávislá osobnosť“, ale skôr ten „obyčajný človek“. Čítaj ďalej…
Občas nejaké hodiny odsuplujem za kolegov. Minule slovenčina, predtým spoločenskovedný seminár, potom geografia. Snažím sa využiť čas, prebrať niečo k veci. Na slovenčine som neraz záhorákov učil východniarske výrazy a naopak, oni hľadali záhorácke slová, ktorým by som nerozumel ja. Alebo sa bavíme o Kukučínovi a jeho dielach, alebo príde na “Mor ho!”. Na geografii padla na pretras globálna politická situácia a, takmer dospelí ľudia, vyjadrovali názor na Trumpove kroky, na situáciu na Blízkom východe. Zazneli také i onaké názory. Na spoločenskovednom seminári som nadhodil aj tému Kuciak. Neberiem im ich názory, ale z niektorých ma trocha zamrazilo. Mladí ľudia majú iný pohľad na svet. Majú zväčša otvorenú myseľ, majú množstvo dostupných informácií, aké sme v ich veku my nemali. Triedia ich, vyhodnocujú. Z nášho pohľadu niekedy pozitívne a inokedy sa tomu divíme čo z toho vylezie… Čítaj ďalej…
(foto: citynews1130.com)
Mne to rozum nebral, keď som sa dozvedel správu, že niekto si akoby zamenil svet s počítačovou hrou. Navyše, keď ide o človeka, ktorý, kvôli svojmu veku, určite nie je odchovaný na videohrách. Predstavte si, že máte joystick, nasmerujete si to na živý terč – človeka a potom, keď je cieľ zameraný, tak stlačíte gombík a … odbachnete ho. Hotovo. Čítaj ďalej…
Chcel športovať, žiť zdravšie, zahodiť za hlavu mladícke nerozvážnosti. Vykašľal sa jedného dňa na cigarety, no kým sa k tomu dopracoval, veľmi sa natrápil. Rozum chcel, ale telo sa závislosti odmietalo zbaviť. Podarilo sa to však a začal brať život trocha vážnejšie. Hovorím o období okolo môjho narodenia… Hrával futbal za Bijacovce. Nejakú okresnú súťaž. Chytal v bráne. Bol to prelom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Ja som bol v tom čase najskôr malý špunt v kočiari a mama sa so mnou prechádzala poza bránu a neskôr som sa jej na ihrisku točil okolo sukne. Túto otcovu “kariéru” si nepamätám. Iba z rozprávania viem, aké to bolo. Hovorili o ňom, že vyškriabal loptu zo zdanlivo nemožných situácií, že by sa až človek divil čo všetko dokázal chytiť, ale potom sa prihodil nejaký poťagól, ktorý mohol v pohode chytiť… Mama si spomína, ako po nedeli musela meniť plachty, lebo jeho krvavé odreniny, ktoré mal z ochotného hádzania sa na tvrdom teréne, boli aj večer mokvavé… Čítaj ďalej…
Helena Weinwurmová s Petrou Nagyovou (foto: archív Petry Nagyovej)
Moje deti si to už povedať nebudú môcť. Odíde naša generácia a tej ďalšej ostanú len knihy, videá ale už nie svedectvá. Mám to šťastie na osobné stretnutia a rozhovory s veľkými ľuďmi, ktorým životy ovplyvnili dva zverské “izmy”.
Pre nich tá udalosť znamenala len toľko, že pred ňou boli tí, ktorým nič nechýbalo a keďže po nej neboli právoplatne menovite odsúdení, ale zvrtlo sa to len na akúsi všeobecnú vinu, tak viacerí z nich využili ponovembrové udalosti na to, aby prehodili výhybku na rovnejšiu koľaj bez prekážok a zneužili slobodu podnikania v svoj prospech. Privatizovali firmy, dostávali sa k ešte väčším majetkom, ako mali predtým a … znova im bolo (je) „dobre“. Čítaj ďalej…
(foto: Peter Dérer)
Netreba sa obzerať všade vôkol seba. Treba si ju pestovať vo svojom vnútri a ona vyrastie, zakvitne, zarodí. Určite. Nezabudnúť zalievať. Pravidelne. Chrániť, ako jemnú rastlinku. Nedať vetru zlomiť ju, sfúknuť, zničiť. Čítaj ďalej…