Marek Šefčík

Ráno sa vyberú spoločne do školy. Sú už druháci. Majú rovnakú cestu. I cieľ. Cítia zodpovednosť a snažia sa ísť ráno priamo po vyšliapanom chodníčku. Len aby to stihli. Cesta po vyučovaní domov je už ale odlišná. Tam im to trvá približne 10 minút. Nazad aj viac ako polhodinu. Domov už idú pomaličky a všímavo registrujú všetky momentálne ponuky prírody. Niekedy nepohrdnú čerstvo napadnutým snehom, inokedy zaujmú ligotavé mláky, potom zas povaľujúce sa gaštany na ceste a najčastejšie suché, popadané halúzky. Palice, to sú predovšetkým Markove kamarátky. Tu uderí, tam švihne… pokiaľ netrafí Olivera, alebo oproti idúcich chodcov, tak je to v pohode. Milka ich s Liankou čaká netrpezlivo doma. S navareným obedom. Často ich upozorňuje na to, aby sa držali svojho chodníčka a prišli domov vždy včas. Ale odolajte spomínaným lákadlám… Čítaj ďalej…

To, čo predvádzajú počas svojej politickej kariéry títo dvaja, nemá na našej politickej scéne obdoby. Je pravda, že už sme tu mali hocičo a hocikoho. Ani nebudem menovať, lebo by som náhodou zabudol na Rudolfa, Vladimíra, Katarínu, Roberta, Rafaela, Pála alebo ešte neviem koho a potom by som si to vyčítal. Aj tak si myslím, že “manželský” zväzok, ktorý tu roky otravuje verejný priestor, má právo uchádzať sa o cenu za najväčšiu trápnosť s najdlhším politickým trvaním. Čítaj ďalej…

Čo si najlepšie pamätáte zo školy? Štvorka z matiky už prebolela, nepríjemné testy z bioly sú zrelé na zabudnutie a to čo som mal na polročnom vysvedčení v druhom ročníku na strednej škole z dejepisu, tiež už neviem. Na čo si ale veľmi rád spomínam, sú triedne akcie. Výlety, stužková slávnosť a podobne. Tiež chcem, aby moji študenti nebrali školu iba ako nutné zlo, ale aj ako príležitosť získať kamarátov a zážitky na celý život… Aj preto sme víkend od 10. do 12. septembra chatovali. Ale nie za monitormi počítačov. Tak skutočne, na saleziánskej chate na Húškach. Čítaj ďalej…

Demokraciu tu máme krátko. A často sa zdá, že ešte takú pokrivenú. Mnohí odmietajú ísť k volebným urnám z všakovakých dôvodov. Politika a veci verejné zaujímajú málo ľudí. Referendum. To je taký vulgarizmus. Alebo aspoň to vnímame ako niečo, čo je zbytočné… Referendum, ktoré sa bude konať túto sobotu, predostiera 6 otázok. Ak už sme toľké prachy za to “vysolili”, ja určite zodvihnem kotvy a ten krátky testík pôjdem vyplniť. Ja viem, že referendum je len poradným hlasom ľudu a pre politikov nie je záväzné, ale napriek tomu si myslím, že určitú váhu má. Ak by skutočne masa ľudí šla a ten “test” vyplnila, ten hlas by museli politici rešpektovať. Navyše niektoré otázky fakt stoja za to. Čítaj ďalej…

Je to kamarát. Vždy usmiaty a veselý chlapík. Keď sme boli v lete na východe u rodičov, znova som sa s ním stretol. Bol som na brigáde u brata. Potreboval prekopať a vyspádovať vodu z pivnice… Zastavil sa pri nás. “No, Šefčíkovci… a ked už sce tu skončili, možece prísc na brigádu aj ku mne. Opravujem komín a potrebujem dostac te tvarnice na strechu.” Zareagoval som na jeho výzvu a presvedčil Václava i Matúša (moji bratia), aby sme šli pomôcť. Polhodinka. Bola to fuška, ale zažili sme pri tom i srandu. Hlavne, keď sme vymýšľali systém, ako to zrealizovať…

Podal som mu ruku. Ešte vtedy, keď sme sa stretli a blahoželal som mu. Majú syna a dozvedel som sa, že čakajú dvojčatá. Aj ja mám dvojčatá. Viem, o čom to je a som šťastný. Snažil som sa ho povzbudiť, tešil som sa z tohto očakávania s ním. On žiaril šťastím tiež. Čítaj ďalej…

Keď som sa s ňou včera opäť stretol, žiarila šťastím. Jej úsmev bol veľavravný, slza v kútikoch očí úprimná. Pri jej vete – “Marek, a keby nebolo teba, nebola by som tu…” – som si opäť raz uvedomil veľkosť božieho zásahu. On si vyberá stále tých najslabších, aby ukázal svoju veľkosť. Aj mňa, nehodného, si kedysi vybral. Použil ma v svojich plánoch tak nečakane, tak prekvapivo, tak jedinečne.

Kvôli lepšiemu pochopeniu toho, o čom je reč, je dobré poznať genézu celého príbehu. Mnohí si pamätáte na článok Bludná ovca, ktorá hryzie, ktorý som napísal 27.8.2008. Po necelom mesiaci 17.9.2008 som s radosťou, plný pozitívnych emócií napísal ďalší článok o blogu, ktorý zmenil život štyrom ľuďom. 25.11.2008 som už písal o pozitívnom rozmnožovaní dobra v tomto článku. Čítaj ďalej…