Marek Šefčík

Keď som úspešne ukončil prvý ročník na základnej škole a užíval som si prázdniny, júl sa prehupol do augusta. Vlastne tak sa to deje počas každých letných prázdnin až do dnešných čias, ale vtedy sa príjemný júl prehupol do nepríjemného augusta. A nešlo o počasie. Moji rodičia mali naplánovanú zdravotnú dovolenku s mojim mladším bratom Róbertom k moru a ja s druhým bratom sme boli v tom čase na prázdninách u našej prababky. Ďaleko sme sa sťahovať nemuseli. Len na vyšný koniec dediny. Prababka nám dobre varila i piekla perfektné beľuše, škvarkové pagáče. Čítaj ďalej…

Aj na Slovensku sa úspešne ujali takzvané hniezda záchrany. V súvislosti s hromadným likvidovaním detí iterrupciami sa práve tieto hniezda zdali ako ideálna možnosť pre ženy, ktoré chcú zachovať život, ktorý nosia pod svojim srdcom a zároveň z rôznych dôvodov (ktoré na tomto mieste teraz nechcem rozoberať) volia zdanlivo jednoduchšiu cestu, keď sa zbavujú starostlivosti o dieťa. Vieme, že administratíva pri adopcii dieťaťa, po ktorom túžia predovšetkým manželské páry bez vlastných potomkov, je zdĺhavá, zložitá, často demotivujúca. Naproti tomu, pokiaľ ma informácie neklamú, sú práve detičky z hniezd záchrany na okamžitú adopciu najdostupnejšie a navyše, už pár minút po vložení do hniezda je o nich odborným personálom dobre postarané. Na Slovensku už hniezda zachránili 30 životov! Ak by jeden, tak by to bolo super. Čítaj ďalej…

V nedeľu, pred tromi týždňami, sme si boli zahrať futbal. A aj kvôli tomu som už dlhší čas nenapísal žiaden článok. Som totiž jednoruký. Dopadol som na ruku tak nešťastne, že som si vykĺbil lakeť a … liečim sa. So sadrou. Môj dvojprstoklad sa ešte zhoršil. No už som sa troška zotavil a dnes už písať musím. Ruka je nepodstatná vec, ktorá teraz musí ísť bokom. Musí niečo vydržať… Sú dôležitejšie veci v živote a jednou z nich je život sám.

9 detí, z ktorých najmladšie má asi 5 rokov, prišlo pri autonehode o živiteľa rodiny. V pondelok ho pochovajú. Ich ocko už nebude mať tú možnosť objať ich, povzbudiť, pomôcť. Auto ich ocka sa v jednom nešťastnom okamihu ocitlo pod kolesami kamióna a tak ako sa s ním lúčili, keď odchádzal, už ho nikdy neprivítajú… Čítaj ďalej…

Dnes ráno som cestoval vlakom do práce a začul som, ako sa traja páni v stredných rokoch bavia o tom, aká hlúposť je to sčítanie a ako sa môžu ich osobné údaje dostať tam a tam a ako ich niekto zneužije…  Som sčítacím komisárom a keď som roznášal tlačivá, opýtali sa ma niektorí, čo a ako s vypisovaním. Snažil som sa poradiť. Tu a tu vypíšete to a to. Dáma tmavšej pleti, pri otázke o národnosti, keď som povedal, že ak sa cíti byť Švédka, nech napíše to, ak Rómka, nech to,… vyhŕkla, že – „Aká Rómka?! My sme Slováci!“ „Dobre, tak zaškrtnete národnosť Slovenská“ – odpovedal som jej. Ďalší sa pýtali načo je im toto, alebo tamto…? Čítaj ďalej…

Vysvetľujem exponenciálne a logaritmické funkcie gymnazistom no ich pohľad prezrádza, že myseľ sa práve nadychuje na čerstvom vzduchu, alebo surfuje facebookom, alebo iba tak sa bezcieľne necháva unášať vetrom. Darmo spomínam exponenciálny pokles tlaku s nadmorskou výškou, nalietavanie hmyzu na svoju korisť po časti logaritmickej špirály, alebo rozmnožovanie baktérií… troška zaujme zložený úrok a nárast eur na bankovom účte. Prichádzam domov, otváram dvere, pribehnú chlapci. Ahoj ocko a ešte predtým, ako sa stihnem vyzuť objímajú ma okolo nôh. A zbadá to Kvietok. nasledujúc príklad svojich bratov pricupká aj ona. Potom sa odstrojím a zvítam s Milkou. Som hladný, ale o všetko je postarané… Šikovnice pracujú ako včeličky…

Čítaj ďalej…

Keď prezidentom Európskej únie bol Belgičan Herman Van Rompuy a v Amerike žezlo držal prvý nie biely šéf bieleho domu Barack Obama, v mocnom Rusku Putina Veľkého na chvíľu vystriedal Medvedev I. a v červenej Číne sa prechádzal s bičom v ruke pomedzi najlacnejšie pracovné sily z tých lacnejších a hnal tak ekonomiku do výšav súdruh Komunizmus, a keď Gašpar stál na čele nášho Slovenska, vyšiel z Bruselu príkaz, že keď už nie všetci ľudia po celom svete, aspoň my obyvatelia Európskej únie by sme sa sčítať mali. Čítaj ďalej…

Aj v malej dedinke pod Spišským hradom bol pred 16-timi rokmi Veľkonočný pondelok. Kto by to bol povedal, že aj tam bol? No čo už? Aj pravá dedinská zábava tam bola. Jeden takmer sedemnásťročný gymnazista si vzal nejaké vreckové na vstupenku, obliekol si pásikavý rolák, na krk si dal kožený krížik, ktorý si sám vyrobil a vybral sa do sály Obecného domu. Už pred vchodom zbadal skupinku dievčat, ktoré sa medzi sebou bavili. A medzi nimi kočku, ktorá ho zaujala viac, ako iné. Na zábave tancoval s kamarátmi a kamarátkami v  “kolečku” na moderné skladby a tancoval aj so spolužiačkou, keď zaznela ľudová nôta… A popri tom všetkom, cítil na sebe pohľad. Jej pohľad. Nevedel kto to je, nevedel koľko má rokov. Predpokladal, že môže byť tak o rok mladšia od neho. Čakal na pomalšiu hudbu a snažil sa nabrať odvahu. Udrela polnoc a nič. Kapela hrala bláznivé veci. Ale potom prišiel zlom. Čítaj ďalej…

Nemáme tu nikoho. Sme obaja, ja aj Milka, východniari, ktorí sa pred rokmi presťahovali s deťmi až k hraniciam s Českom. Keď povieme, že tu „nikoho“ nemáme, myslíme tým , že naša krv, naša rodina je celá 350 km od nás preč. Napriek tomu tu máme tretiu „babku“. Suseda v našom paneláku z piateho poschodia, spolu so svojou rodinkou, sú akoby našou rodinou. Majú radi naše deti, už nie raz nám ich postrážili, pomohli, keď sme to potrebovali… Čítaj ďalej…

Som rád, že mi bolo dopriate napísať aj tento článok… Keď Šavol systematicky likvidoval prvých kresťanov, cválal s doprovodom na koni do Damasku. Hrdý, vzdelaný, takmer neohroziteľný muž s hlavou vztýčenou si robil „svoju prácu“. A v tom nastal zlom. Silná žiara ho zrazila z koňa a v okamihu sa jeho pýcha váľala v prachu vedľa koňských kopýt. Začul slová, ktoré boli výčitkou – „Prečo ma prenasleduješ?“ Oslepený a zbavený sily videl len svoje vnútro a svoj pomýlený život, ktorý viedol. A na základe tohto zážitku sa zmenil. Radikálne. Až tak, že za toho, ktorému uveril a za jeho učenie, položil vlastný život… Čítaj ďalej…

Veľký tresk, ktorý dnes vedci považujú za narodenie vesmíru, neznamenal len zrod hmoty, ale, čo je ešte zaujímavejšie, aj počiatok času.

Niekto raz na otázku „Čo robil Boh predtým, ako stvoril svet?“ odpovedal vtipne „Sedel v zelenom háji a plietol bič na tých, ktorí kladú také hlúpe otázky.“

My, „chrobáčikovia“ blúdiaci po tejto Zemi, sme nikdy nežili mimo času. Dodnes som nevidel nijakú presnú definíciu času, ale to, že ho nevieme uchopiť definíciou, nemení nič na tom, že je to niečo, čo ťažko vymazať čo i len z našich predstáv. Boh to zariadil tak, že môžeme hovoriť o skutku a jeho následkoch, o dôsledkoch našich rečí, konania, o minulosti, prítomnosti a o budúcnosti, o čase. Všetky naše kroky minulosti, súčasnosti aj budúcnosti, dobré i zlé, také, na ktoré by sme radi zabudli i tie, ktoré sú výkladnou skriňou nášho života, navliekame ako korálky na časovú niť. Čítaj ďalej…