Marek Šefčík

Počas ostatných dvoch dní sa mi dostalo do očí i uší zopár znepokojujúcich správ, ktoré spolu úzko súvisia. Včera sa dostal mimo cestu na Záhorí kamión. Tankistickým spôsobom zroloval všetko, čo stálo mimo cesty. Vodičovi namerali viac ako 2 promile alkoholu v krvi. Včera som si klikol na video (ktoré sa dnes objavilo aj v televíznych správach), kde 22 ročný …, so svojim tiež … závozníkom, predvádzajú jazdu “bavorákom” cez obce na východe Slovenska, ktorá sa v skutočnosti ani nedá nazvať jazdou. Ide skôr o choré besnenie. Vychechtávajú sa a rútia sa rýchlosťami blížiacimi sa k dvestovke, dokonca v istom okamihu až k rýchlosti 240 kilometrov za hodinu, okolo obydlí, okolo cyklistu, okolo chodca… Už skôr som zachytil správu o istom starostovi, ktorý tiež za volantom nafúkal viac ako 2 promile. Dnes som v správach zachytil, že nielen že úraduje veselo naďalej, ale dokonca aj jazdí… a milá pani v príspevku povie, že “Každý si vypije, len on má smolu, že ho chytili.” Čítaj ďalej…

Pamätáte si na kultový film s Bolkom Polívkom “Dedičství, aneb … “? V tom filme zdedil obyčajný Bohumil Stejskal majetok nepredstaviteľných rozmerov. V jeho srdci bolo aj kusisko dobroty a solidárnosti so slabšími. Keď zbadal pani učiteľku s detičkami na prechádzke, tak vyletel z auta a sľúbil deťom, že im kúpi kolotoč. A aj kúpil. Bol presvedčený o tom, že má z čoho rozdávať a robiť radosť a preto to aj, s potešením, robil… Čítaj ďalej…

Množstvo fanúšikov športu žije teraz futbalom. Najlepšie tímy sveta, ktoré sa prebojovali cez drsné kvalifikačné súboje, sa teraz predstavujú na najväčšom javisku. Robili všetko pre to, aby boli čo najlepšie pripravení, usilujú sa spraviť fanúšikom radosť a túžia sa zapísať do futbalovej histórie. Áno, aj na Majstrovstvách sveta sa vyskytnú zápasy, ktoré diváka až tak nenadchnú, no takých nie je veľa. Väčšinou ide o súboje, ktoré bavia svojou kvalitou, emóciami, atmosférou. Ja tiež priznávam, že si Majstrovstvá pri telke vychutnávam. Teda chcel by som. Ale ten zážitok má trhliny. Čítaj ďalej…

Neradi o nej hovoríme, snažíme sa ju vytesňovať nielen zo svojich debát s inými ľuďmi, ale aj zo svojich blúdivých myšlienok. Niekedy sa snažíme pred ňou zatvárať oči, keď je niekde poblízku, tak sa snažíme nepozerať tým smerom, chceli by sme utiecť. Ale ona s nami nebude diskutovať a raz si aj nás nájde. Niektorých v tichosti, v tme, iných v rušných uliciach, pri práci, v rachote a hluku. Čítaj ďalej…

Nedeľa po prvom jarnom splne. Nie presný dátum rok čo rok, ale tak astronomicky prešpekulované a prírodou diktované je datovanie Veľkonočnej nedele. Začiatok jari určuje vlastne naša poloha voči Slnku a keď sa do spolupráce pripletie ešte Mesiac, tak Zem, najbližšie nebeské teleso Mesiac a naša najbližšia hviezda Slnko, sa svojou unikátnou polohou postarajú o určenie termínu, kedy si pripomíname príbeh príbehov. Krista pokoreného do prachu Zeme, potupeného, pribitého na drevo, ale vzápätí aj Krista, ktorého jas prežiari jas Slnka, Krista, ktorý je našou Nádejou. Čítaj ďalej…

Akú má cenu? Vraj jeden jediný ľudský život je viac, ako celý vesmír. Nedá sa merať jeho hodnota, nedá sa vyčísliť jeho cena. Každý z nás je originálom, ktorému páru niet. Keď odchádzajú na večnosť naši blízki, cítime, že po nich ostáva diera. Iba prázdnota. A to nie len v spoločnosti, v kolektívoch, v ktorých fungoval, ale v prvom rade v našich srdciach. Čítaj ďalej…

Iba desatoro z množstva dôvodov, prečo by mi pri krížikovaní jeho mena ruka odpadla: Čítaj ďalej…

Žijeme prítomnosť. Asi si veľmi nenavyberáme a tak to musí byť. Nedá sa žiť ani minulosť, ani budúcnosť. Sme jednoducho zasadení v záhrade Zem medzi ostatné “rastlinky” a žijeme si svoje životy. Nedokážeme si predstaviť život bez času.Veľký tresk. Ján o tomto zrode všetkého krásne píše “Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.” (Jn 1,1-3) A keď vtedy “povstalo všetko”, tak aj čas. vnímame svet okolo seba a môžme sami o sebe povedať, že žijeme teraz. Čítaj ďalej…

Keď sme kedysi chodievali k rodičom na východ, vždy bol dátum 3.1. niečim výnimočný. Moja prababka, teda praprababka mojich detí mala vtedy narodeniny. Najstaršia členka našej rodiny by sa v tomto roku dožila 99-tky. Už tu druhý rok s nami síce nie je, no tretí január nás aj tak spojil v spomienke na ňu. Čítaj ďalej…

Minulú nedeľu vybuchla v kostoloch na Slovensku “rozbuška”, ktorá vyvolala reťazovú reakciu v médiách i medzi ľuďmi. Čítal sa tzv. pastiersky list, ktorý bol podpísaný našimi biskupmi. Reakcie boli rôzne, no hlučnejšie, viac vyčnievajúce boli tie negatívne. Ako si to tí biskupi vôbec dovolili používať na “rodovú rovnosť” tak hrubé a agresívne synonymum “kultúra smrti”? Bombardovanie na ich adresu sa rozpútalo v médiách a pridávali sa aj niektorí diskutujúci na internete, či blogeri z radov kresťanov, ktorí nešetrili kritikou. Čítaj ďalej…