Sme lotri?
Nedeľa po prvom jarnom splne. Nie presný dátum rok čo rok, ale tak astronomicky prešpekulované a prírodou diktované je datovanie Veľkonočnej nedele. Začiatok jari určuje vlastne naša poloha voči Slnku a keď sa do spolupráce pripletie ešte Mesiac, tak Zem, najbližšie nebeské teleso Mesiac a naša najbližšia hviezda Slnko, sa svojou unikátnou polohou postarajú o určenie termínu, kedy si pripomíname príbeh príbehov. Krista pokoreného do prachu Zeme, potupeného, pribitého na drevo, ale vzápätí aj Krista, ktorého jas prežiari jas Slnka, Krista, ktorý je našou Nádejou.
Kresťania počas týchto dní nasmerujú svoje kroky do kostolov častejšie. Vypočujeme si a budeme svedkami Judášovho bosku, Kristovho zajatia, Petrovho rýchleho a odhodlaného meča, ale i trpkého zapretia, Ježišovho ponižujúceho vypočúvania, bičovania, pľuvancov. Máriiných sĺz, jej vytrvalosti, pokory, neskutočne silnej viery a lásky, Šimonovej, aj keď nechcenej, pomoci, Veronikinej jemnej šatky. Budeme mať pred očami pomalú, strašnú smrť, roztrhnutú chrámovú oponu, pukajúce skaly, zatiahnuté nebo. Najskôr burácanie a hluk, v ktorom bude znieť ozvena toho hrozného “Ukrižuj!”, potom prenikavé ticho, no napokon nedeľné víťazstvo. Воскресение!
Puknú počas veľkonočného trojdnia iba skaly, alebo aj naše srdcia? Uveríme Ježišovmu príbehu a tomu, že jeho Zmŕtvychvstanie je našou nádejou, alebo už sme dávno sami nad sebou zlomili palicu? Dotkne sa nás utrpenie nášho Spasiteľa a nájdeme tak zmysel toho svojho? Nájdeme odhodlanie viac sa podobať kajúcemu a plačúcemu Petrovi, ako zúfalému Judašovi? Dokážeme od zúrivosti rímskych vojakov prejsť k Veronikinej jemnosti?
Vzorov, ktoré nám ponúka záver Ježišovej púte po tejto Zemi, je neúrekom. Pozitívnych aj odstrašujúcich a negatívnych. Neviem, koho si vyberiete vy, ale ja som si už svojho víťaza našiel. Nesmeroval asi počas života k tomu, čo napokon dosiahol. Ak sa hovorí, že nádej umiera posledná, tak v jeho prípade sa to potvrdilo do bodky. To všetko vďaka milosrdenstvu nášho Otca. Hovorím o kajúcom lotrovi, ktorý využil poslednú príležitosť v živote, ktorú dostal, na dosiahnutie toho najcennejšieho. Aj táto Veľká noc bude určite o všeličom možnom i nemožnom. Ale môže byť aj o našej poslednej príležitosti, ako dosiahnuť nekonečnú Lásku. Ja by som chcel mať skutočne dar, aký mal “môj” lotor. Nikto z nás nemôže dosiahnuť viac ako on.
Prajem všetkým nekonečné božie milosrdenstvo, nielen počas týchto dní.
