Marek Šefčík

Prelom rokov a takmer celé dva januárové týždne sme strávili s rodinkou na východe u mojich rodičov i svokrovcov. Na konci prázdnin sa situácia drobátko skomplikovala a náš plánovaný návrat domov 7.1. sa musel, kvôli poruche na brzdách nášho auta a nutnej oprave, odložiť až na utorok 11.1. Musel som vziať ešte dva dni voľna v práci navyše, chlapcov v škole ospravedlniť… a čakať. Čítaj ďalej…

Na adventnom venci sa rozhorela aj štvrtá svieca, čo je neklamný znak toho, že naše čakanie sa pomaličky končí. Čakanie na oslavy narodenín. Jeho narodenín. Prichádza čas, kedy sa budeme navzájom obdarúvať. Viac ako inokedy. Budeme sa tešiť, rodinky sa zídu a spoločne budú tráviť chvíle okolo štedrovečerného stola. Zaznie koleda, v diaľke bude počuť spev zvonov. Niektorí z nás sa vyberú aj na polnočnú. Iba jednu jedinú chybu to bude mať. Oslávenec s nami nebude… Smutné… Čítaj ďalej…

Začína nám dušičkový víkend. Zároveň si už školáci užívajú prázdniny. Ideálna príležitosť nielen spomenúť si na blízkych, ktorých putovanie po tejto Zemi dávnejšie, či len v blízkej minulosti skončilo, ale tiež navštíviť príbuzných, potešiť ich, porozprávať sa, zaspomínať,… Čítaj ďalej…

Tu máš indián nejaké prachy a povedz nám ako dopadnú manželstvá uzavreté v deň magického dátumu 20.10.2010. Hej veštica, čo vidíš v tej guli, aké máš prognózy pre ľudí, ktorí sa narodia 20.10.2010? A keď už sme pri tom, povedz nám aj, čo by mali a nemali robiť v ten deň blíženci, raci, strelci a ešte vieš, kadejaká ďalšia háveď. A ešte sme zabudli… ktorý kameň patrí ku ktorému znameniu?

Dnes je 20.10.2010. Začul som kdesi, že ide o magický dátum. Niektorí si dokonca plánujú podľa takýchto dátumov svadby, dôležité udalosti, stretnutia. Pri spojení 13-teho s piatkom sa nám vynárajú kadejaké negatívne myšlienky… Čítaj ďalej…

„Túto loď nepotopí ani sám Boh.“ Táto veta, jedného zo staviteľov Titanicu, vyprevádzala 2227 ľudí na plavbu vtedajším konštruktérskym skvostom a rozniesla sa medzi námorníkmi i cestujúcimi ako akési motto. Prišiel piaty deň plavby, polnoc a takmer trojhodinový boj o prežitie… „Blíž k tebe Bože môj“ zas vyprevádzalo Titanic a 1522 ľudí na ich poslednej ceste do ľadových oceánskych hlbín. Čítaj ďalej…

Je to kamarát. Vždy usmiaty a veselý chlapík. Keď sme boli v lete na východe u rodičov, znova som sa s ním stretol. Bol som na brigáde u brata. Potreboval prekopať a vyspádovať vodu z pivnice… Zastavil sa pri nás. “No, Šefčíkovci… a ked už sce tu skončili, možece prísc na brigádu aj ku mne. Opravujem komín a potrebujem dostac te tvarnice na strechu.” Zareagoval som na jeho výzvu a presvedčil Václava i Matúša (moji bratia), aby sme šli pomôcť. Polhodinka. Bola to fuška, ale zažili sme pri tom i srandu. Hlavne, keď sme vymýšľali systém, ako to zrealizovať…

Podal som mu ruku. Ešte vtedy, keď sme sa stretli a blahoželal som mu. Majú syna a dozvedel som sa, že čakajú dvojčatá. Aj ja mám dvojčatá. Viem, o čom to je a som šťastný. Snažil som sa ho povzbudiť, tešil som sa z tohto očakávania s ním. On žiaril šťastím tiež. Čítaj ďalej…

Keď som sa s ňou včera opäť stretol, žiarila šťastím. Jej úsmev bol veľavravný, slza v kútikoch očí úprimná. Pri jej vete – “Marek, a keby nebolo teba, nebola by som tu…” – som si opäť raz uvedomil veľkosť božieho zásahu. On si vyberá stále tých najslabších, aby ukázal svoju veľkosť. Aj mňa, nehodného, si kedysi vybral. Použil ma v svojich plánoch tak nečakane, tak prekvapivo, tak jedinečne.

Kvôli lepšiemu pochopeniu toho, o čom je reč, je dobré poznať genézu celého príbehu. Mnohí si pamätáte na článok Bludná ovca, ktorá hryzie, ktorý som napísal 27.8.2008. Po necelom mesiaci 17.9.2008 som s radosťou, plný pozitívnych emócií napísal ďalší článok o blogu, ktorý zmenil život štyrom ľuďom. 25.11.2008 som už písal o pozitívnom rozmnožovaní dobra v tomto článku. Čítaj ďalej…

Na vysokoškolskom internáte bývali spolu dvaja študenti matematiky. Jeden “žil naplno” svoj vysokoškolský život. Alkohol, ponocovanie,… “voľnosť” snáď vo všetkom, na čo mohol pomyslieť. Ten druhý žil síce naplnený radosťou, ale troška ináč. Čas od času si zašiel aj do prírody, aj na omšu do neďalekého kostola. A kamarát sa mu smial. Uťahoval si z neho. “Si blázon, že si “neužívaš” všetko, čo život ponúka…” Raz, keď sa tak o tom bavili, začal ten druhý kresliť ceruzou na stôl. Najskôr nakreslil kratučkú úsečku. Pozrel na kamaráta a zabodol ceruzu do koncového bodu tej úsečky. Ťahal tentokrát polpriamku. Keď sa dostal po dlážke až k dverám, zahlásil – a tú polpriamku by som mohol ťahať do nekonečna. Úsečka, tá kratučká úsečka je môj pozemský život. Začal a skončí. V bode smrti. Tam začína iný život. Večný. Má začiatok a potom nekonečnú dĺžku. Som ochotný obetovať všeličo, aj celú tú úsečku kvôli večnému životu. Čítaj ďalej…

realita www.mariasoft.sk

jednoduchosť, aby neunikla podstata www.stakcin.eu

Na  základnej škole usporiadali pre deti halloweensku diskotéku. Vyrezávané tekvicové gebule, strašidelné masky, hluk.