Marek Šefčík

Prehuplo sa to do marca a nikto si nespomenie napríklad na to obligátne, že marec mesiac knihy. Omnoho zvučnejšie sa po Slovensku vytrubuje čosi iné. Sú tu predčasné parlamentné voľby. V sobotu. Voľby, v ktorých sa nedá povedať, že si zástupcov z ľudu vyberáme konečne demokraticky. Voľby, v ktorých nemožno tvrdiť, že volíme proti alebo promečiarovsky. Ani nemožno jednoznačne pomenovať toho, či onoho “cyklistu”, že ten nás privedie na lepší chodník. Ani Fica nikto neškrtá ako minule. Nemožno povedať, že nieto z čoho vyberať. Strán je dosť. Napriek tomu pohľadu do ani nie až tak vzdialenej budúcnosti bráni hustá hmla, z ktorej sa vynárajú gorily, sasanky, detektory, hlasy podobné Ficovi, všelijaké sloty, nory, falšované percentá sto bez jedného, … Stráca sa v tom prehľad, volič je dezorientovaný a nerozumie. Čítaj ďalej…

Bolože to tlakov zo všetkých strán, keď praskla Fukušima. Začali sa robiť gestá, ktoré mali upokojiť verejnosť. Nemci odstavili razom až 8 zo svojich 17-tich jadrových reaktorov a do roku 2022 si naplánovali zatvoriť všetky. Naoko ľúbivý ale na hlavu postavený, nezmyselný nápad…

Fukušima nezaznamenala jadrový výbuch. Nič porovnateľné s tým, čo zažili obyvatelia Hirošimy a Nagasaki na konci druhej svetovej vojny, sa vo Fukušime nestalo. Ani nezvyčajne silné zemetrasenie jadrovú elektráreň veľmi “nevyrušilo”. Bola to až nebývala obrovská vlna Tsunami, ktorá poškodila generátory… a v súvislosti s tým sa dostali rádioaktívne látky tam, kam nemali. Do vody. Mnohé nebezpečenstvá Japonci zažehnali a myslím, že sa zo všetkých týchto boľačiek už postupne zotavujú. Áno, je pravda, že to potrvá niekoľko dlhých rokov a od toho, že by to bolo dobré to má veľmi ďaleko. Samozrejme to nechcem zľahčovať ale treba povedať, že ide o ojedinelý prípad o nešťastnú zhodu udalostí. Ak by došlo k jadrovému výbuchu, no … ani pomyslieť. Zabezpečenie súčasných jadrových elektrárni voči takémuto niečomu je na veľmi vysokej úrovni a dá sa povedať, že to nehrozí. Čítaj ďalej…

Nepôjdem do ďalekej minulosti, keď sme ešte boli Rakúsko-Uhorskom. Už len z toho, čo si za svoj krátky život pamätám, sa dá mnohé vyvodiť.

Slovač bola v područí komunistu. Ako povedal, tak muselo byť. Keď sa rozhodol, že nikto bez zvláštneho povolenia neopustí krajinu, bol schopný obohnať ju ostnatým drôtom a strieľať do tých, ktorí skúšali hranice prekročiť. Keď sa mu nepáčili rehoľníci, väznil ich, mučil, vyháňal z kláštorov… A robil ešte mnoho mnoho zla. Jeho moc časom oslabla. Trvalo to dlho, ale prišiel na psa mráz a Slovač sa z pod jeho pästí vymanila. Chvíľku, chvíľočku sa zdalo, že je dobre. Až kým neukázal svoju mocnú ruku “Výrobca mečov”. Takmer polovici národa naordinoval slepotu a robil si čo chcel. Prešla vražda, prešiel únos, prešlo mu všetko. A keď sa už už schyľovalo k tomu, že by niečo prejsť nemuselo, svojou mocnou rukou amnestoval. Ale aj na toho psa prišiel časom mráz. Teda nie. To vtedy bolo leto. V 98-mom naňho udreli modrí cyklisti. A veľký samec, ktorý veril vo vlastnú neporaziteľnosť, padol. Potom prišli reformátori, ktorí nechali vojsť do krajiny závan demokracie. Čuduj sa svete, dalo sa hovoriť o inej politickej kultúre, o ekonomickom raste o prebúdzaní sa spravodlivosti… Čítaj ďalej…

Dnes sa v mnohých mestách na našom Slovensku konajú protestné akcie. Zdvíha sa “hlas ulice” proti politikom, ktorí si po kúskoch rozoberajú našu krajinu. Im a gigafirmám patríme ako poddaní. A nepáči sa nám to. Predovšetkým sa prebúdza mládež a formuluje požiadavky, chce aby odstupili, aby sa všetko riadne prešetrilo, aby, aby, aby. Je toho viac. Že Dzurinda? Fico? Mikloš? Neviem, kto všetko a ako hlboko je namočený v tej opičej kauze. Jedno si však trúfam povedať na plnú hubu – tých goríl a goriliek tu behá po krajine obrovské množstvo. Ja som dnes zopár takých stretol… Čítaj ďalej…

Hrmenie utíchlo, blesky sa tiež umúdrili, aj lejak prešiel. Kde tu ešte spadne nejaká kvapka… Zdalo by sa, že vzduch by mal byť čistejší, dýchať by sa malo ľahšie. Opak je však pravdou.

Slovenskí lekári a ich odbory vyhrotili situáciu do maxima. Keď vláda povoľovala a postupne plnila ich požiadavky (lebo sa chcela dohodnúť a prijať rozumné kompromisné riešenia), zostala pritlačená k múru aj pri tej poslednej – pri navýšení platov. Hlaveň pištole pritom mierila priamo na bezbranného pacienta. V tejto situácii sme, okrem iného, zistili, že máme prezidenta. Ten sa pokúšal niečo riešiť vyhlásením núdzového stavu a chcel tak donútiť lekárov pracovať. Fandil som v tej situácii, na kyslíkový dlh dosluhujúcej, padlej vláde, aby necúvla. Uvedomoval som si, čo sa deje v nemocniciach, vedel som, že pacient trpí. Napriek tomu som dúfal, že, po odhalení podstaty štrajku lekárov, keď bolo jasné, že im ide o ich vlastné peňaženky, vláda necúvne. Čítaj ďalej…

V noci som to sledoval. Celý priebeh, diskusie, naťahovačky. Už skôr bolo jasné, že ani SDKÚ ani SaS nepopustia zo svojich pozícií. Nechcem analyzovať pohnútky SaS ani správnosť, či nesprávnosť ich konania. Ani k tomu, že padla vláda, sa až tak veľmi rozkecávať nebudem. Poviem len, že mi je to ľúto. Ale zaujalo a znepokojilo ma skôr niečo iné… Čítaj ďalej…

Koaličný guláš, s prísadami SDKÚ, SaS, KDH, Most-Híd a s ďalšími podprísadami, v predošlom týždni riadne prevrel. Niečo sa v tej polievke vyplavilo na povrch. A nie je to nič chutné…
Pamätám si kritiku, ktorá sa znášala na minulé vládne zoskupenie, ktoré odmietalo mnoho rozumných návrhov zákonov len preto, lebo nevyšli od nich. “Pán kráľ, pozrite, čo som pre vás vymyslel… to je taký zlepšovák. Sem dáte zrno a tu vypadáva múka… a stačí to takto a takto ponoriť do vody a je to.” “Vezmite toho chlapa a hoďte ho do temnice.” … “Milí moji poddaní. Pozrite sa, čo pre vás vymyslel váš dobrý kráľ…!” “Nech žije náš múdry kráľ, ktorý nám vymyslel taký zlepšovák na výrobu múky!” Čítaj ďalej…

Včera som sledoval správy. A pretočil sa mi žalúdok nad tým, že od volieb viedli Košicke teplárne už štyria ľudia – nominanti koalície. Je divné, že sa tam menia takmer ako ľudia pracujúci vo viacsmennej prevádzke. Je to pre nich mimoriadne výhodné. 6 – 13 tisícové platy, k tomu odmeny, po troch týždňoch vo funkcii 90 tisícové odstupné je zlatá baňa. Samozrejme všetko v eurách.  Stačí mať vyoperované morálne zábrany a bubáčiky z podniku, ktorý “spravuje” Fond národného majetku sa len tak sypú. “Spravovanie” zrejme spočíva v tom, že ten národný majetok, alebo lepšie majetok národa sa prelieva z našich vrecák do vrecák vyvolených krátkodobých šéfov. Myslím, že podobné posty by nemali mať s politickou nomináciou nič spoločné. Odborník a dosť. Žiadny nominant… Čítaj ďalej…

Je piatok večer. Skončil sa pracovný týždeň, zvalíte sa do kresla a hľadáte rozptýlenie pri televíznej obrazovke. Zapnete si STV. Veď im predsa pravidelne mesačne platíte koncesionárske poplatky, tak od koho iného by ste mali čakať, že vás za tie vaše prašule, ktoré od vás nasilu ťahajú, pobaví, rozptýli. Takže jednotka. Bum! Kaviareň Slávia s práve vychádzajúcimi hviezdami z Krajíčkovej Repete show. Nechcete stratiť ani sekundu z toho programu, no viete, že estévéčka vysiela nezabudnuteľné relácie aj na ďalších dvoch okruhoch. Čítaj ďalej…

Nie prvý krát píšem, že som sa po predošlých parlamentných voľbách a zostavení pravicovo orientovanej vlády potešil. Aj to som už písal, že sa mi nepáči, ako sa do vlády „prebojoval“ Mikuláš Dzurinda. Aj o možných dôvodoch podpory Trnku ako generálneho prokurátora zo strany SDKÚ som špekuloval. Čítaj ďalej…