Marek Šefčík

Pamätáte si na kultový film s Bolkom Polívkom “Dedičství, aneb … “? V tom filme zdedil obyčajný Bohumil Stejskal majetok nepredstaviteľných rozmerov. V jeho srdci bolo aj kusisko dobroty a solidárnosti so slabšími. Keď zbadal pani učiteľku s detičkami na prechádzke, tak vyletel z auta a sľúbil deťom, že im kúpi kolotoč. A aj kúpil. Bol presvedčený o tom, že má z čoho rozdávať a robiť radosť a preto to aj, s potešením, robil… Čítaj ďalej…

Iba desatoro z množstva dôvodov, prečo by mi pri krížikovaní jeho mena ruka odpadla: Čítaj ďalej…

Dnes je slávnosť svätých Cyrila a Metoda a okolo toho sa už pohovorilo a popísalo, v ostatných dňoch, neúrekom. Súvisí to s jubileom, ktoré pripadlo práve na tento rok. 1150 rokov od ich príchodu na naše územie… Čítaj ďalej…

Môžte súhlasiť, alebo nesúhlasiť s názormi a postojmi, ktoré mal nebohý Václav Havel, ako prezident Českej republiky. Rovnako môže obdiv, alebo kontroverznosť vyvolávať “vládnutie” a osoba súčasného prezidenta našich susedov Václava Klausa. V každom prípade si môže taký Čech povedať, že mal, či má prezidenta s názorom, prezidenta inteligentného, ktorý má minulosť, ktorý má čo povedať v svojom úrade, ale ani v budúcnosti to nebude len nerešpektovaná bábka. Čítaj ďalej…

Kúpil som si nové auto. Na lízing. V hotovosti som na to nemal. Mesiac čo mesiac splácam tučnú sumu, ktorú môj rodinný rozpočet nevie utiahnuť. Mám ale, ako dlhoročný klient, od banky možnosť ísť na účte k červeným číslam. Dá sa ísť do mínusu. Keď mi nabehne výplata na účet, tak sa ledva vyšplhám cez nulu, ale po zaplatení energií, telefónov, … sa dostávam nazad k červenej. A na začiatku mesiaca ešte mi banka vyrúbi poplatok za to, že som si od nich požičal. Čítaj ďalej…

Ak pripadne 17. november na niektorý z pracovných dní, tak si každý všimne, že sa niečo “oslavuje”, že si niečo pripomíname, že je Deň boja za slobodu a demokraciu. Teraz? Teraz je sobota. Venujeme sa možno upratovaniu, azda niektorí športujú a určite sa vo večerných správach objaví zmienka o tom, že pred vyše dvadsiatimi rokmi tu vládla jedna strana, ktorej prekážali verejné prejavy kresťanstva, ktorej predstavitelia nás držali v pazúroch ostnatého drôtu, napusteného elektrickým prúdom a občas aj svištiacimi olovenými guľkami a brechotom vlčiakov. Áno, je reč presne o tých, ktorí bez váhania dokázali vykonštruovať politické procesy a rozsudky nad nevinnými ľuďmi, ktorých posielali do chládku na mnoho rokov, na doživotie a neraz sa s nimi vysporiadali rýchlejšie, ako by ktokoľvek čakal. Zniesli zo sveta za nič! Čítaj ďalej…

“Za co, Pane Bože, za co, trestáš tento prostý lid?” pýta sa Tomáš Klus v jednej zo svojich piesni. V tej istej skladbe ešte vysvetľuje čo má na mysli, keď dodá – “… zas štyri roky v prdeli…”. No nie Pán Boh, ale ten jednoduchý, prostý ľud sa vytrestal sám. Vlastnou voľbou. A nie na štyri roky, ale na omnoho dlhšie obdobie… Čítaj ďalej…

Keď som pred mesiacom písal ostatný článok, vedel som, že sa chcem týchto aktivít na istý čas vzdať. Nie preto, že by nebola slina, práve naopak – skutočne bolo o čom. Ale chcel som sa chvíľu odmlčať. Ako učiteľ mám prázdniny (dovolenku). Keďže manželka pracuje a nevymýšľali sme žiadne prázdninové tábory pre deti, som s nimi a snažím sa im venovať. Druhý a tretí júlový týždeň sme prežili pri rodine, ktorú máme na východe Slovenska. Odvtedy sme doma. Varím a vymýšľam program pre deti. Cyklovýlety máme veľmi radi, občas si ideme s priateľmi zahrať futbal, ale najväčší úspech majú u detí samozrejme návštevy kúpalísk… Troška sa vo mne prebúdzajú výčitky svedomia, že sa nie a nie dostať k písaniu záverečnej práce, ktorú po absolvovaní vzdelávania už treba konečne napísať. No tieto výčitky hneď uhasí myšlienka, že počas školského roka som nemal a ani nebudem mať na deti toľko času, koľko by som chcel. Čítaj ďalej…

Nebolo to tak dávno (deň pred parlamentnými voľbami), keď som sa na jednom stretnutí rozprával s dosluhujúcim ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom. Položil som mu zopár otázok a tiež som mu isté veci vyčítal… Čítaj ďalej…

Po volebnom dni a noci, spočítavaní hlasov a postupnom zverejňovaní výsledkov bolo každému viac-menej jasné, čo sa stalo. Slovensko sa vyfarbilo na červeno. Dokonale. Od Nežnej revolúcie v 89-tom roku tu nič podobné nebolo. Črtá sa jednofarebná vláda, vláda jednej strany. Napriek tomu je tu, čo sa týka fádnosti jednej farby, obrovský rozdiel s tým, čo bolo pred vyše dvoma desaťročiami a tým čo je tu teraz. Čítaj ďalej…