Home > politické komentáre, kritika > Poručíme větru, dešti

Poručíme větru, dešti

"Hups... sekol som sa. Ale zaplatíte to vy!" (SITA)
Kúpil som si nové auto. Na lízing. V hotovosti som na to nemal. Mesiac čo mesiac splácam tučnú sumu, ktorú môj rodinný rozpočet nevie utiahnuť. Mám ale, ako dlhoročný klient, od banky možnosť ísť na účte k červeným číslam. Dá sa ísť do mínusu. Keď mi nabehne výplata na účet, tak sa ledva vyšplhám cez nulu, ale po zaplatení energií, telefónov, … sa dostávam nazad k červenej. A na začiatku mesiaca ešte mi banka vyrúbi poplatok za to, že som si od nich požičal. Svoje autíčko mám rád. Jazdím na ňom, tankujem, tuningujem. Idú Vianoce a manželka mi zahlásila, že by bolo dobre, keby sme deťom nakúpili nejaké darčeky. Lianke už dokonca čosi aj kúpila. Nejakú bábiku. Platila kartou. Ju absolútne nezaujíma, že na to nemáme. Pohádali sme sa. Zašlo to až tak ďaleko, že som si požičal na to, aby som splatil staršie dlhy. Je to zlé a vyzerá to tak, že usporiadam verejnú zbierku. Hanba musí ísť bokom. Ide o mňa a moju rodinu. Určite sa nájdu ľudia, ktorí nám pomôžu. Ja tomu verím, že ma v tom nenechajú…

Máte plné zuby môjho nezodpovedného správania? Nepozdávajú sa vám moje rozhodnutia, ktorými som rodinku pripravil o dôstojný život? Po tom, ako som to tu zverejnil sa asi na mňa zvysoka …toto a nedáte mi ani cent, čo? Asi by ste mi teraz chceli povedať, že by som si mal dôsledky svojej rozšafnosti zlíznuť sám, a že dobre mi tak.

Niektorí boľševici (ale nie len oni) politici si myslia, že zasadnú po voľbách na teplé miestečko a môžu si robiť čo sa im zachce. Ako keby sa zbavili zodpovednosti. Ale nie! To je presne naopak, súdruhovia! Práve vtedy začína obrovská miera zodpovednosti za celý Národ. Nemôžte tliachať čo chcete, nemôžte rozhodovať svojvoľne, podľa toho, ako sa vám zapáči. Treba pritom aj rozmýšľať (to je pre vás taký cudzí termit pre vás, ale dá sa voľne preložiť, že používať mozog… alebo aj mozog je cudzí termit?). Treba uvažovať, či moje rozhodnutie nedostane ľudí do srabu, či skôr nepoškodím, ako polepším a podobne. Boli by ste, priatelia, donútení k premýšľaniu a väčšej zodpovednosti za to, čo vypustíte z huby, alebo za to, o čom rozhodnete, keby ste sami mali znášať dôsledky za svoje činy! Ak sa vám zakaždým podarí úspešne usporiadať verejnú zbierku (tak ako sa to, v súvislosti s problémami v mojej rodinke, podarí mne – verím), tak budete nezodpovední furt. Teraz mi napadlo, že vám sa to musí podariť. Lebo vy to zabalíte do balíka s názvom “dane” a dáte to ľuďom platiť povinne. Kurnik! Keby som tak ja mal taký nástroj… “dane šefčíkovcom” 🙂

No, … ale to nie je sranda. Politici (rozumej najnovšie súdruh Fico) sa nám smejú do ksichtu, arogantne vyťahujú tu miliónik, tam miliónik z našich peňaženiek a z peňaženiek našich (ešte nenarodených) vnukov. On sa raz vyspal (vyzerá, že veľmi dobre “dočervena”) a zakázal poisťovniam produkovať zisk. Presne podľa hesla – Poručíme větru, dešti. A teraz? Teraz sme (malo by byť správne napísané, nie my, ale on) prehrali súd a máme preto zaplatiť 20 miliónov eur plus 3 milióny súdne trovy. Ale prečo my? Prečo by to nemohli pripísať jemu na vrub? Prečo za svoje komunistické rozhodnutie nenesie zodpovednosť len on sám? Iní (vtedajšia opozícia) mu spievali už vtedy, že to nedopadne dobre, ale on, báťuška, sa bil do pŕs a vyhrážal sa, ako on zakáže, ako on nedopustí. A pokašľal to poriadne. Netreba nám druhý dôchodkový piliér, ani rovnú daň, ani súkromné vlastníctvo, ani vlastný názor, … iba vodcu. Tak nech sa páči. Tu je, v plnej kráse. A ešte neskončil…

A viete, čo je na tom všetkom najhoršie? Že prvé je výmysel a to druhé reálne žijeme. Že mne žiadnu zbierku netreba robiť, lebo to hospodárenie v mojej rodine, ktoré som popisoval, som si vymyslel. Snažím sa niesť plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a aj z učiteľského platu uživiť dôstojne svoju rodinku. Ale tá druhá časť článku, je tvrdá realita. Z našich vrecák odchádzajú milióny eur. Kto vie, ako sú na tom jeho vrecká?!

Categories: politické komentáre, kritika Tags:
  1. Judita
    December 9th, 2012 at 20:24 | #1

    Dala by som pánom hore na Olympe učiteľský plat a nech z toho zaplatíia hypotéku, nájom, elektrinu, teda všetky poplatky , za deti v jedálni, cestovné, školné a podobne, aby obstarali rodine riadnu slušnú celomesačnú stravu. Im sa ani nesníva, ako učitelia žijú.Oni rozhadzujú tisíce a učitelia sú kúzelníci, ktorí obrátia každú korunu, aby im na všetko stačilo.Všetkých tým krikľúňom, čo urážajú učiteľa, by som doporučila si to v škole na dva týždne vyskúšať. Som presvedčená, že by skoro zdupkali.Veď to nie sú prázdniny,ale aj učiteľ má dovolenku ako ostatní pracujúci. Všetky prázdniny, čo majú deti, si učiteľ musí nadrobiť a to práve s deťmi, ktorých rodičia si doma vykladajú nohy a učiteľ s ich deťmi práve trávi svoj voľný čas a má za neO platoch zodpovednosť ako hrom.Tí, čo reptajú, prídu domov a majú odrobené. A učiteľ? V škole si odučí 6-7 hodín, po príchode domov si musí urobiť prípravy na nasledujúci deň/ príprava na interaktívnu tabuľu je náročná/ opravuje testy, diktáty, pravopisné cvičenia, tematické testy, slohové práce, má doučovanie so žiakmi, krúžková činnosť ,zvyšovanie si kvalifikácie neustálymi školeniami , príprava na hodiny z predmetov, na ktoré nie sú učebnice / denne si pripraviť príklady či cvičenia, aby mohol so žiakmi na hodine pracovať,príprava na súťaže, programy pre rodičov, triednicke schôdzky,výzdoba triedy, školských priestorov, dozor, administratívna byrokracia,zapája sa do aktivít mesta a mnoho ďalších. Vychováva deti a je s nimi častokrát viac ako rodičia po príchode z práce.Denne rieši problémových žiakov, na ktorých rodičia nemajú čas.Jednoducho slušne povedané, nedocenená práca učiteľa, ktorý má vyskokoškolské vzdelanie.Nebude trvať dlho a deti nebude mať kto učiť, lebo za taký plat mladí robiť nepôjdu. Z 24 telocvikárov, ktorí študovali učiteľský smer, išlo učiť len 5, matematici utiekli buď do zahraničia alebo do firiem, kde majú lepšie uplatnenie. Ale sme to dopracovali !Prajem pevné nervy, silu a chuť do života s Božou pomocou.

  1. No trackbacks yet.