Vždy, keď nás navštíviš, nútiš nás plakať. Vždy, keď prídeš, je všetko iné nepodstatné. Vždy, keď sa nám ukážeš, uvedomíme si svoju zraniteľnosť. Vždy, keď nás prekvapíš, nevieme sa brániť. Vždy, keď sa objavíš, nútiš nás premýšľať. Zakaždým to však bolí. Veľmi. Čítaj ďalej…
Žijeme ťažkú dobu, kedy sa rúška stali už bežnou súčasťou našich životov a obava z nákazy, či prenosu vírusu na jedinca, ktorému by mohol ublížiť, visí stále vo vzduchu. Ľudia hľadajú nepriateľa, vinníka a keďže nie je také zaujímavé nadávať a hromžiť na “neviditeľného vírusa”, pretože jemu je to asi úprimne jedno, tak sa zraňujeme navzájom. Zlosť a nadávky obraciame proti odborníkom a je jedno, že v infektológii, virológii, či epidemiológii sme amatéri. Aj tí, ktorí nám chcú pomôcť a chrániť nás, schytávajú z každej strany. Čítaj ďalej…
Niektorí to vyriešia tak, že vypustia zo seba tri štyri vulgárnejšie výrazy a ventil povolí. Ja som sa to nikdy nenaučil. Jednoducho, nehovorím tak. Možno by sa občas zišlo tak od pľúc si zanadávať, ale ja to neviem. Našiel som si svoje spôsoby. Prvým ventilom sú pre mňa slzy a ďalším písaný text. Proste sa z niektorých vecí vypíšem. Niekedy sa mi uľaví, inokedy ostáva ešte tretia, posledná možnosť – čas. Slzy už boli. Teraz skúsim písať. Čítaj ďalej…
Keď som nastupoval v roku 2002 na GJB do Šaštína ako učiteľ, moja prababka mi vtedy podarovala veľmi jednoduchú ľanovú tanistru (tak ju nazvala ona). Bola to taká taška cez plece, kde pohodlne vošiel na výšku formát A4. Povedala mi, že predtým sa to používalo na ovos pre kone… 🙂
Čítaj ďalej…
Na jednej stužkovej pred 13 rokmi 😉
Dnes je Jozefa. Všetkým Jozefom všetko naj. Teraz asi najviac zo všetkého treba priať zdravie… 19. marec 2020 som však mal zafixovaný aj ako deň, keď maturanti zasadnú do lavíc s písacími potrebami, čokoládou, či nejakým nápojom na stole a pustia sa do maturitných testov, slohoviek… Čítaj ďalej…
(zdroj: tvnoviny.sk)
Zdá sa neuveriteľné, že ju našli. A ešte neuveriteľnejšie, že ju na tú stoličku pozvali. Pre mňa bolo nepochopiteľné, že to prijala. No a zas s plynúcim časom bolo viac a viac predvídateľné, že ju napokon z funkcie vyštvú. Stalo sa. Čítaj ďalej…
zdroj: coronavirus.miami.edu
Keď tsunami zasiahlo jadrovú elektráreň, bolo to veľmi zlé. Rádiácia. Keď sopka buchla, bolo to tiež zlé. Láva ničila všetko navôkol. Keď iná sopka vypúšťala do ovzdušia sopečný prach, znova bolo zle. Prach ochromil leteckú dopravu. Keď horelo obrovské územie Austrálie, či lesy na Sibíri, zas zle. Oheň likvidoval všetko živé a nechával za sebou spúšť. Keď v Taliansku, Anglicku a ďalších krajinách voda v riekach, či v mori nepríjemne stúpla, tiež zle. Záplavová voda ničila majetok, brala aj životy. Aj nedávne víchrice boli mimoriadne nepríjemné. Silný vietor bral strechy, nivočil príbytky ľudí, autá a ohrozoval životy.
Čítaj ďalej…
Tento článok bol uverejnený včera (v trocha inej podobe) a dnes na facebookovej stránke Holíčske noviny. Keďže niekto asi nechce, aby sa pravdivo pomenovávali veci, aby sa bojovalo proti mafii na všetkých úrovniach riadenia štátu, tak mi môj príspevok už dvakrát zmazal. Mal už viacero pozretí, zdieľaní… Mňa však neodradí žiaden sabotér. Dávam to teda na svoj blog. Vďaka za vašu podporu.
Čítaj ďalej…
foto: TASR
V tejto predvolebnej hektickej dobe, keď som sám dostal pozvánku na kandidátku, sa rozprávam s ľuďmi aj o voľbách. Väčšina si myslí, že ich budú zastupovať v parlamente tí z danej strany, ktorí získajú najviac hlasov (krúžkov) vo voľbách.
Omyl! Nie vy rozhodnete! Strany už rozhodli za vás. Aspoň do istej, podstatnej miery, určite.
Čítaj ďalej…
S manželkou Milkou
Zvonil mi telefón. Zdvihol som a po krátkom zdvorilostnom úvode sa na druhej strane ozvalo: „Boli by sme radi, keby ste prijali pozvanie na našu kandidátku…“
Potom mi volali ešte raz a ja som to definitívne prijal. Pridelili mi číslo 48 a … teraz sa uchádzam o hlasy voličov.
Na kandidátke Oľano je nemálo osobností, ktoré netreba dlho predstavovať. Ak v šachu platí, že „pešiaci sú dušou pozície“, tak aj tu. Je tam množstvo „pešiakov“, ktorí tej kandidátke dodávajú dušu. Jedným z nich som aj ja. Nie som známa „nezávislá osobnosť“, ale skôr ten „obyčajný človek“. Čítaj ďalej…