Marek Šefčík

Akú má cenu? Vraj jeden jediný ľudský život je viac, ako celý vesmír. Nedá sa merať jeho hodnota, nedá sa vyčísliť jeho cena. Každý z nás je originálom, ktorému páru niet. Keď odchádzajú na večnosť naši blízki, cítime, že po nich ostáva diera. Iba prázdnota. A to nie len v spoločnosti, v kolektívoch, v ktorých fungoval, ale v prvom rade v našich srdciach.

Keď Kristus hovoril o nás, že sme jedineční a spomínal nebeské vtáctvo, poľné ľalie v ich nádhere a potom dodal, že máme všetky vlasy spočítané a je o nás postarané Jeho Otcom, naznačoval akú obrovskú cenu má v očiach Boha každý z nás…

Minule som pozeral dokument, v ktorom špecialisti – lekári pacientovi, ktorý mal 90 rokov a túžil ešte aktívne prežívať svoju starobu, „opravovali“ chlopňu na srdci. Operácia s neistým výsledkom u človeka v tak pokročilom veku stála niekoľko desiatok tisíc eur a množstvo úsilia. Napriek tomu sa do toho pustili. Veda pokročila a zachraňuje aj detičky, ktoré sa rodia s hmotnosťou menej ako 1 kilogram… To všetko aj preto a predovšetkým preto, lebo ľudský život sa nedá vyvážiť ničím.

V uplynulom týždni sme kde-tu, na oblečení niektorých ľudí registrovali bielu stužku. Symbol, ktorým dávame najavo, že „Sme za život!“ Naše Gymnázium, ešte pred týmto týždňom, v čase keď vrcholili prípravy na akciu biela stužka, malo tú česť na svojej pôde privítať vzácneho hosťa, ktorý je šéfom Fóra života, organizácie, ktorá podobné aktivity zastrešuje.

Marek Michalčík si pripravil pre našich žiakov prednášku, ktorá pozostávala z dvoch častí. V prvej hovoril o vzťahoch medzi mužom a ženou, vlastne o tom, o čom sa so stredoškolákmi musí hovoriť. Práve oni sú nastupujúcou generáciou, na ktorej pleciach bude ťarcha životných rozhodnutí a je výborné, ak v rozhodovaní nie sú sami, ak im skúsenejší dokážu fundovane poradiť…

Druhá časť prednášky sa niesla v duchu ochrany počatého života, rizík umelých potratov pre matku z hľadiska fyzickej, ale hlavne z pohľadu duševnej stránky. Odznelo mnohé a, okrem iného došlo aj na citlivé otázky znásilnení v súvislosti s potratmi. A tu zaujala otázka prednášajúceho – „Čo si zaslúži násilník?“ Odpoveďami boli rôzne druhy trestov. A potom „Čo si zaslúži tá žena?“ Zhoda bola na tom, že prijatie, pozornosť, pomocnú ruku. No a napokon „Čo si zaslúži to nevinné dieťa?“ Táto otázka zostala chvíľu visieť vo vzduchu, … no a nikto nepovedal, že smrť.

Týždeň, ktorý možno označiť za „týždeň počatého dieťaťa“ sme mali s našimi druhákmi naplánovanú jazdu za kultúrou. Našim cieľom bola Bratislava, divadlo a v ňom muzikálové predstavenie Obchod na korze. Kultúrny zážitok, výborné herecké výkony známych slovenských hercov nám určite ostanú ešte dlho v pamäti. No a podčiarknuť treba tému. Slovenský vojnový štát a v jeho víroch zmietajúci sa Anton Brtko. Deportácie Židov. Až trápne-smiešne porovnávanie, ktorý život má väčšiu cenu…

Dieťa pred narodením, alebo po ňom? Mladý, alebo starý? Slovák? Žid, alebo Nemec? Všetko rovnaká, nepredstaviteľná cena. … po každom ostáva rana, ktorá sa hojí ťažko a život jednotlivca nenahradí nič.

(článok napísaný pre http://www.gjb.sk/)