Pre babku
V lete pred rokom, keď sme boli pri babke, nemalo už veľmi zmysel pýtať sa jej nejaké hlboké veci. Prihovorili sme sa, ale čakali sme už len jednoduché odpovede. Alzheimer. Už dosť pokročilý mazal ako na počítači “backspace”. Existujú vžak veci, ktoré sú nezmazateľné. S nastupujúcou stareckou demenciou sa vymazávala nedávna história a posielala sa do nenávratna. Tá staršia, zafixovaná tam ešte stále niekde bola. Potom prišli chvíle, keď už ani rok narodenia 1933, predtým tak dobre zafixovaný, nebolo možné obnoviť a vyvolať v spomienkach. Ani syna, či vnuka identifikovať už nešlo.
Fascinujúce však bolo, že predsa len niečo ostalo nezmazané. Dokonca. Do úplného konca. Bolo to to najpodstatnejšie čím hriešny a slabý človek žil a dýchal. To najpodstatnejšie, čo ho vždy stiahlo na kolená a paradoxne tak postavilo na nohy a dodalo silu znova žiť. Modlitba.
To minulé leto som zavesil na facebook fotku s mamou môjho otca a pod ňu som napísal toto:
Včera uplynulo 30 rokov od smrti môjho deda (otec môjho otca). Dnes sme s Milkou zašli na cintorín, ale aj na krátku návštevu k babke. Má 85. Je 30 rokov vdova a starecká demencia sa už skôr podpísala pod to, že nás nepozná. Všetko pominulo. Spomienky, pamäť, vytrácajú sa pomaly aj fyzické sily. Ale úsmev mi stále vyčarí, že tá najpodstatnejšia vec jej na perách,aj pri silnom alzheimerovi, stále ostala. Boh jej už neponechal veľa slov, ale svoje meno jej z pier nevymazal. Viackrát denne opakuje túto modlitbu a zopakovala ju dvakrát aj počas našej návštevy: “Príď Ježišu moja Láska, príď a príď ku mne. Nehľaď na zlosť srdca môjho, že je neverné. Ježiš, Ježiš chcem len tebe žiť. Neopusť ma moja Láska, tvoja musím byť. Príď Pane Ježišu.”
Dnes, 9.5.2019 je dokonané. Teda aspoň pre tento svet. Babka odišla a už búcha na Nebeskú bránu. Ja verím, že otvoria. “Pane Bože, prosím za ňu, odpusť jej hriešnej a prijmi ju k sebe. Veď nespočetne krát odriekala – Ježišu, moja láska… – neodopri jej seba, prosím.”
“Babka naša, teším sa na opätovné stretnutie. Tvoje spomienky i slová ostali očesané až tak, že ostala len podstata. Vďaka za príklad modlitby.”
Za Liankou sú tri Anny. Vľavo naša babka Šefčíková, teda Liankina prababka. Ďalšie stretnutie a hostina? V Nebi…