Jazz a kňazz
Dnes som po otvorení poštovej schránky zažil krásny pocit. Napísali mi dvaja moji bývalí žiaci odchovaní šaštínskym GJB. O oboch viem, čomu sa venujú. A spomienky na nich vyvolali dnešné zásielky.
Pamätám si, keď som cestoval vlakom, raz sme sa náhodou stretli. Cestoval z Čiech. Prisadol som si k nemu a pustili sme sa do kamarátskej konverzácie. Ondrej. Maturoval u mňa, prežil 4 roky na GJB. Hudba bola jeho vášňou a zapájal sa do akcií na gympli, ktoré akýmkoľvek spôsobom súviseli s hudbou. Bicie – to bolo jeho. Teraz sme sa stretli ako kamaráti, vo vlaku a reč nemohla neskĺznuť aj k hudbe. V svojom dobrom, veľkom srdci schovával aj obrovský cit pre rytmus. Teraz si niesol kus plechu. Ale nie… Bol to nádherný, lesklý, značkový činel, ktorý si práve za nejaké tri tisícky českých korún kúpil. Snímam klobúk pred každým mladým človekom, ktorý má niečo, čím je prerastené jeho vnútro. Niečo, čomu sa oddá do špiku kosti. Všetko, či je to hudba, alebo nejaký šport, atletika, beh, bicykel, alebo čokoľvek iné, čím sa môže človek navonok vyjadriť, pomáha osobnosti rásť.
Roky sme sa s Ondrejom nevideli. Občas som niečo zazrel na nete… Zbadal som aj jeho kapelu Impaco Trio. Traja chlapci, ktorí robia kvalitnú hudbu líznutú jazzom (sorry Ondrej, ale nie som odborníkom na hudobné štýly). Potrebovali peniaze na vydanie albumu. Spravili zbierku, do ktorej som svojou troškou prispel. Prešiel nejaký čas a dnes v schránke ma čakala odmena za moju pomoc – podpísaný nový album Lessons Learned. Počúvam ho už teraz, ale tak naozaj si ho vychutnám až v aute… Teším sa a ďakujem za darček.
Keď sme spolu debatovali o matike, či fyzike bočil. Ale na iné témy, témy zo života, o morálke, filozofické, hlbšie debatky, to mal rád. Žiak, ktorého záujmy boli prepojené s liturgiou. Miništroval pri mládežníckych omšiach, ktoré sme mávali. Asistoval i biskupovi keď bolo treba… Chlapec, o ktorom hovorím je Juraj, ktorý mal tiež dobré srdce a neváhal sa rozdať iným. Skončil školu a po rokoch sa mi ozval s tým, že aký mám obvod zápästia. Takéto informácie nemám ani ja sám, ale pre Juraja som to zmeral a tú informáciu mu poskytol. O niekoľko dní mi prišiel poštou v obálke vyrobený náramok – desiatok ruženca. Nasledujúca pošta od jura bola oznámenie o tom, že bol vysvätený za diakona. Duchovná cesta je jeho voľbou a odo mňa má podporu v modlitbách. (Mimochodom nielen on, ale aj jeho spolužiak Gorazd, ktorý si vybral podobnú cestu…)
Dnes som si našiel v schránke list od Juraja a mal som správnu predtuchu o čo ide. Bude vysvätený za kňaza. Blahoželám a teším sa s tebou, Juraj.
Nech už robíte čokoľvek, robte to naplno. Viem, že hudba je vznešeným prostriedkom na oslavu Boha. Viem tiež, že kňazov je zúfale málo a preto povolanie na duchovnú cestu je o to vzácnejším darom. Mám množstvo žiakov, ktorí sa venujú rôznym veciam. Robia to i ono. Obsah poštovej schránky dnes mi napovedal, že ani na toho trafeného východniara, ktorý ich kedysi učil, nezabudli. Vážia si všetko čo dostali a ja si vážim, že som ich mal tú česť učiť. Prajem všetkým svojim bývalým žiakom, aby boli obohatením pre svoje okolie, aby boli darom pre iných ľudí, aby ich dobré srdcia menili svet.
Tento článok je napísaný z vďačnosti nielen Ondrejovi a Jurajovi, ale všetkým žiakom, ktorí nezabudli…
P.S.: V nadpise nehľadajte žiaden hlbší zmysel. Jednoducho mi tam pasovalo dvojité “zz” 🙂
