Včera sme hrali šachy. Vlastne žiaci hrali. Aj naša Lianka. Najskôr sa jej ani veľmi na turnaj nechcelo ísť a mysleli sme, že sobotu strávi s mamkou doma. Ale napokon sa rozhodla, že predsa len s výpravou pôjde. A ako sa neskôr ukázalo, bolo to dobré rozhodnutie… Čítaj ďalej…
Vám aj nám
Kedysi akosi ľahšie sme zo svojho času ukrojili a dali ho vám.
A i tak len zlomok sme vracali z toho, čo dali ste nám.
Sme milší boli zdá sa. A striebro vo vlasoch vašich už zďaleka volalo nás.
„Poď a čerpaj zo studnice múdrosti znova a zas.“ Čítaj ďalej…
Neviem. Možno si sa k tomu článku dostala ako veľká slečna, ktorá už nie len vie čítať a písať, ale vie toho omnoho viac. Snáď ešte viac ako tvoj otec. Možno, že si sa k tomu dostala ešte neskôr, alebo (nádejam sa) si sa vrátila k tomu článku opäť. Krásna kvitnúca ruža, už nie ockove dievčatko s nádhernými dlhými vláskami, ktoré boli našim spoločným pokladom a s ktorými sme spoločne s hrebeňom tak bojovali. Dva copíky zdôrazňujúce hravosť a radosť dievčatka, alebo iba jeden dlhý cop podporený pukačkami, ktoré nezbedné vlásky aspoň troška držali na uzde. A možno čas pokročil ešte viac a … tvoj otec už nemá toľko síl a nedokáže napísať už ani riadok. A možno, že už sú len spomienky… Nech to už je akokoľvek, chcem, aby si vedela niekoľko vecí… Čítaj ďalej…
… v podstate áno. Mám čo potrebujem. Dokonca viac, ako mne a mojej rodine treba na každodenný život. Nemyslím si o sebe, že som bohatý, ale v istom zmysle som veľmi bohatý. Je to o pohľade na vec. O tom, s kým sa porovnávam, o tom, ako je zadefinované bohatstvo, alebo presnejšie o tom, na aký životný štandard je človek zvyknutý. Nehladujeme, máme strechu nad hlavou, môžme sa obliecť, dokonca môžme investovať do nejakých koníčkov, záľub. Nie je to veľa, ale je to dosť. Čítaj ďalej…
Včera v noci som fandil. Keď sa u nás ručičky na hodinách prehupli cez polnoc, na opačnej strane zemegule, v Kalifornii práve vrcholila kráľovská, horská etapa cyklistických pretekov okolo Kalifornie. Peťo Sagan skončil v prvej, druhej i tretej etape druhý. Štvrtú etapu vyhral, v piatej skončil tretí. Šiestou etapou bola časovka jednotlivcov na 10,6 km. Sledoval som to. Náš šampión prekvapil. Vedelo sa, že aj časovku jazdieva solídne, ale, že nechá úplne všetkých súperov za sebou, to bolo miernym prekvapením. Obliekol sa tak do žltého, najcennejšieho dresu, ktorý sa udeľuje lídrovi celých pretekov. Bolo to skvelé, ale to, čo predviedol v predošlej noci, bolo fantastické. Čítaj ďalej…
V minulom týždni som zaregistroval dve, zdanlivo nesúvisiace, zaujímavé veci. Prvá súvisí s “s mojou kolegyňou” blogérkou a druhá s mojim koníčkom cestnou cyklistikou. Obidve veci, o ktorých chcem pár slov napísať, ma dosť vyrušili a preháňajú sa pomedzi ďalšie moje myšlienky, ako znepokojujúci chladný a nepríjemný vietor… Čítaj ďalej…
Veľký piatok. Deň, ktorý je medzi kresťanmi dňom spomienky na Kristovu smrť. Umučenie. Všetko stíchne, skloní hlavu, odrieka “Pane odpusť nám…”. Čítaj ďalej…
Keď som ju videl, ako “dobieha” posledné metre kolenačky po tvrdom asfalte, tvárou otočenou do prachu cesty, neveril som vlastným očiam. Zdravotníci kráčali okolo nej s pripraveným vozíčkom. Nechcela nastúpiť a nechať sa odviesť. Cítila, že cieľ je blízko a chcela sama sebe dokázať, že to zvládne. Racionálne uvažovanie by ju zrejme zastavilo, no emócie ju hnali do cieľa. Musíš! Prekonaj sa! Ukáž, že je v tebe obrovské odhodlanie a sila. Všetko toto bolo príliš silným motorom, ktorý bol neustále v otáčkach a nedal sa zastaviť pred dosiahnutím cieľa. Prekážka bola obrovská. Vlastné telo. Slabé a predsa tak silné. Vyšťavené a predsa ešte nachádzajúce posledné zvyšky síl… A zvíťazila vôľa. Čítaj ďalej…
Lenin, Lenin a zas Lenin. Z každej strany Lenin. Je úplne všade. Až sa bojím otvoriť konzervu… Ak si dobre spomínam tak takto nejak sa to kedysi vtipne hovorievalo. No a niektorí ľudia majú podobné pocity aj teraz pred referendom. Všade na nás číha kampaň a antikampaň, v tlači aj na nete sa vyjadrujú odborníci z takej, či onakej oblasti, aktivisti za, odporcovia proti, ale i obyčajní diskutujúci laici. Každé referendum, ktoré tu doteraz bolo sme viacmenej odignorovali. Jednoducho sa nezdvihla ani každá druhá voličská zadnica a nedošla k urnám. A tak sme sa spoločne postarali o neplatnosť všeľudového hlasovania. Iba raz, jediný raz naše voličské zadky poväčšine nezostali rozložené na pohodlnom domácom gauči a unúvali sa presunúť za plenty. Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie bolo označované za jedno z najdôležitejších rozhodovaní v novodobých dejinách Slovenska. A vtedy sa dialo presne to, na čo sedia slová – … až sa bojím otvoriť konzervu, či z nej nevykukne referendum o EÚ. Čítaj ďalej…