Vám aj nám

Vám aj nám

Kedysi akosi ľahšie sme zo svojho času ukrojili a dali ho vám.

A i tak len zlomok sme vracali z toho, čo dali ste nám.

Sme milší boli zdá sa. A striebro vo vlasoch vašich už zďaleka volalo nás.

„Poď a čerpaj zo studnice múdrosti znova a zas.“

 

Dnes nemá nik na nič a nikoho čas.

Sa ženieme s nohou na plyne vidiac falošný jas.

No aj naša loď zakotví vo vodách pokojných raz.

A zvoláme „Mama, otec – teraz mám čas!“

No môže byť neskoro pohladiť vrásky.

Môže byť neskoro na prejavy lásky.

Preto vráťme sa k tomu, čo kedysi zdobilo nás.

Že mali sme na mamu, otca, či starkých vždy čas.

Marek Šefčík

4.2.2016: Článok bol pôvodne napísaný 11.10.2015 a po hackerskom útoku znova na stránku pridaný (chýba pôvodná ilustračná fotografia).

v komentároch pôvodne václav napísal:

Aj na naše vrásky príde raz čas.
Po takej láske každý zatúžiť z nás.
No čakajme len to,čo sem dali.
Mame,otcovi,a starkým venovali.
Náš voľný čas,venujme deťom,veď prosia nás.
Možno len málo vrátia,z toho čo sme dali.
No aj to málo zohreje.
A vtedy, v spomienkach vráti sa čas.
Že Mama,Otec,Starký čakali nás.

Categories: spoločnosť, kultúra, šport Tags:
  1. Žiadne komenty
  1. No trackbacks yet.