V skorých ranných hodinách som si líhal spať. Sledoval som to dlho a neveril vlastným očiam. Teda, niektoré veci mi pri predvolebnej tipovačke vyšli (napríklad som tipoval, že Smeráci získajú menej ako 30 %, že budú mať nejakých 27-28) a iné výsledky ma prekvapili. Myslel som si, že Kotlebovci tesne neprejdú do parlamentu (nestalo sa) a napríklad, že Obyčajní budú mať najviac z pravicovo orientovaných strán (ani to sa nestalo). Všetci sme tušili, že Kádeháci nie sú na tom najlepšie, ale pre mňa prekvapením dňa je aj ich parlamentná neúčasť.
Hovorí sa o nejakých volebných výsledkoch všeobecne, ale ja sa skúsim pozrieť na niektoré z nich zo svojho pohľadu. Čítaj ďalej…
“Svet je iný, než som myslel. Svet je smutne skutočný. Prázdni ľudia chcú v ňom vládnuť, smejú sa nám do očí. Žiadna pravda sa im nehodí… pravdu nikdy nezabijú. … Pravda vždy zvíťazí, zvíťazí.” Čítaj ďalej…
Keď padal totalitný režim v 89-tom, mal som 11 rokov. Mnohému som vtedy nerozumel, ale vyfasoval som od Pána Boha veľmi aktívneho, z nastupujúcej slobody sa tešiaceho, vo vtedajšej VPN-ke (Verejnosť proti násiliu) sa angažujúceho a na čiernobielej telke všetko sledujúceho otca. Mal som vždy dobrý vzťah s otcom a čo zaujímalo jeho, zväčša zaujalo aj mňa. Aj do ksichtu sme si podobní. Tuším v tom má prsty teta Genetika. Čítaj ďalej…
zdroj: strategie.hnonline.sk
“… a môžem sa opýtať prečo? A povedal vám už niekto, že u nás by ste to mali ešte výhodnejšie?” Čítaj ďalej…
zatisie na stole na sliezskom dome
Neláka ma Barcelona. Ani Praha. Ani moderný New York, či Tokio. Moskva vyzerá tiež príťažlivo. Všetko to môžu byť krásne mestá, zaujímavá architektúra, fascinujúca história. Ja som však nastavený trocha ináč. Áno, sú obdivuhodné chrámy zhotovené ľudskou rukou. Ale mňa viac láka príroda. Božie dielo. Jeho obrovský chrám, ktorý nám dal pre život. Čítaj ďalej…
cast cesty sme sli po asfaltke. povinna vybava – slnecne okuliare a ondrej navyse plechovkove pivecko
Ondrej je môj kamarát. Spájajú nás tri veci. Na škole, kde učím, on kedysi študoval. Pri škole funguje Šachový klub Gymnázium Šaštín-Stráže, o ktorý sa starám a on tam aktívne hráva. A potom sme našli ešte spoločnú záľubu – rekreačnú cestnú cyklistiku. V tom čase, keď sme v lete prázdninovali na východe, mal dovolenku. Pricestoval za nami na pár dní aj s bicyklom. My sme boli hostia a on bol ešte našim hosťom. Čiže bol hosťom hostí. Na jeden deň sme si naplánovali pešiu turistiku, ktorá mala viesť cez niektoré vrchy pohoria Branisko. Žiadne vozenie sa autom, iba vlastný nožný pohon. Vyrazili sme z Bijacoviec ráno pred deviatou. Otec spoľahlivo nabalil jedlo, lebo čo by sme tam hore ináč robili? 🙂 Milka si na takýchto veciach tiež dá záležať a preto sa s ňou človek nikdy … nehladuje 🙂 Čítaj ďalej…
opustame nas “stanovy tabor” – telgart
Som teplomilná rastlina. Takto o sebe niekedy hovorievam, keď chcem zdôrazniť, že ročné obdobie, ktoré práve prežívame, nie je mojou veľkou výhrou. Naopak, horúce leto by som natiahol ešte aspoň o dva mesiace, ak by som mohol.
Keď sa tak pozerám z okna, potom na dátum, znova z okna, na teplomer a znova na dátum, tak treba skonštatovať, že podľa teplomera a výhľadu z okna prichádza jar, ale podľa dátumu by mala byť zima. Končí kalendárny rok 2015 a ja by som sa chcel, pri pohľade na Slniečko, vrátiť k nejednej udalosti z augusta… teraz teda k jednej. Čítaj ďalej…
“A ja vam vinčujem na tu svatu viliju,
žeby vam Pan Boh dal druhu dočekac,
s menšima hrichami, s vekšu radoscu, s Božu miloscu,
hojňejšich, spokojňejšich a zdravšich rokoch še dožic jak sme prežili
a po časnym živoce,
slavu ňebesku, korunu aňďelsku obšahnuc mohľi.”
(autor – naši predkovia)
Čítaj ďalej…
Deti sa nemajú báť, ale šibalsky smiať 🙂
Môj syn je gemblér. Aspoň sa mi to tak vidí. A povedal, že i jeho pár kamarátov strká prachy do výherných automatov. Nemajú 18, ale to majiteľom podnikov, kde sú tie automaty umiestnené, zjavne neprekáža. Firma, ktorá automaty vlastní, zarába a zarába tiež ten podnik, ktorý naši synovia navštevujú. Miznú nám prachy. V peňaženke mám zopár drobných a bankomatovú kartu, aby som tomu predchádzal. Snažil som sa vysvetliť pani v tom podniku, že to je pre môjho syna zlé, ale ona len arogantne poznamenala, že to nie je jej chyba, a že tam môj syn nemusí chodiť keď nechce. Snažím sa zalarmovať viacerých rodičov, ktorých tlačí topánka na podobnom mieste, spíšeme petíciu, odnesieme žiadosť mestu a mesto koná. Mestská polícia kontroluje podniky a nedovolí, aby sa v nich mladiství zdržiavali pri výherných automatoch. Kontroluje aj predaj alkoholu neplnoletým. Počas dňa dokonca nesmú byť automaty v prevádzke. Až večer. No super. Aspoň niečo. Našiel sa niekto, kto nám dal za pravdu a mal tú moc zastaviť, alebo aspoň obmedziť pád našich detí do hlbokej priepasti, z ktorej je veľmi komplikovaný návrat… Čítaj ďalej…
Rok čo rok sa v týchto dňoch rozhodujeme pre gýč. Čím väčší, tým lepší, čím viac, tým lepšie. Z cintorínov vytvárame smetiská plné plastového a skleneného odpadu. Úctu a spomienku na nebožtíkov si zvrátene spájame so zasypaním ich hrobov odpadom. Nie jeden článok som o tom v minulosti napísal. Ale… škoda reči. Fakt. Ešte sa môj postoj nepáčil aj niektorým ľuďom, ktorí sú mi blízki, či sú priamo z rodiny. Lenže ja si nemôžem pomôcť. Mám na to svojský názor a vyzerá to, podľa toho, čo sa na cintorínoch nachádza a deje, že je výrazne menšinový… Čítaj ďalej…
V skorých ranných hodinách som si líhal spať. Sledoval som to dlho a neveril vlastným očiam. Teda, niektoré veci mi pri predvolebnej tipovačke vyšli (napríklad som tipoval, že Smeráci získajú menej ako 30 %, že budú mať nejakých 27-28) a iné výsledky ma prekvapili. Myslel som si, že Kotlebovci tesne neprejdú do parlamentu (nestalo sa) a napríklad, že Obyčajní budú mať najviac z pravicovo orientovaných strán (ani to sa nestalo). Všetci sme tušili, že Kádeháci nie sú na tom najlepšie, ale pre mňa prekvapením dňa je aj ich parlamentná neúčasť.
