Už zvláčame
Rok čo rok sa v týchto dňoch rozhodujeme pre gýč. Čím väčší, tým lepší, čím viac, tým lepšie. Z cintorínov vytvárame smetiská plné plastového a skleneného odpadu. Úctu a spomienku na nebožtíkov si zvrátene spájame so zasypaním ich hrobov odpadom. Nie jeden článok som o tom v minulosti napísal. Ale… škoda reči. Fakt. Ešte sa môj postoj nepáčil aj niektorým ľuďom, ktorí sú mi blízki, či sú priamo z rodiny. Lenže ja si nemôžem pomôcť. Mám na to svojský názor a vyzerá to, podľa toho, čo sa na cintorínoch nachádza a deje, že je výrazne menšinový…
Keď sa k vám voľakto pridá a povie, “Súhlasím s tebou”, alebo “Mám podobný názor”, tak vás to poteší a povzbudí. Preto ma veľmi, veľmi potešilo a povzbudilo, keď som podobný hlas začul z prostredia Konferencie biskupov Slovenska. Samotní Otcovia biskupi odkázali veriacim v predchádzajúcich dňoch niečo v tom zmysle, že aj kresťania sú predsa zodpovední za životné prostredie a jeho ochranu. Poukázali na krásu živých alebo sušených kvetín a tiež jednoduchých voskových sviec. Áno, všetko to vydrží kratšie, ale je to krajšie a predovšetkým to nezaťažuje životné prostredie.
Za toto vyjadrenie biskupom ďakujem a teším sa z ich postoja.
Každý je zodpovedný za to, čo a z akých pohnútok na cintorín dovlečie… Kresťania, počúvneme našich biskupov? Moje nohy ponesú na cintorín aj v týchto dňoch len mňa samotného s obyčajnou malou voskovou sviečkou, ochotou modliť sa za zosnulých a pomôcť im tak k Nemu.
(O tom istom v minulosti – http://sefcik.eu/a-co-take-pocasie/, http://sefcik.eu/modlitbuneodfukne/,…)
4.2.2015: Článok bol napísaný 29.10.2015, ale po hackerskom útoku znova doplnený na stránku. Chýba v ňom pôvodná ilustračná fotografia.
