Home > viera, život, smrť, ... > Nestihli rozhorieť

Nestihli rozhorieť

Foto: bleskovky, Zdroj: HZSJK
Je to kamarát. Vždy usmiaty a veselý chlapík. Keď sme boli v lete na východe u rodičov, znova som sa s ním stretol. Bol som na brigáde u brata. Potreboval prekopať a vyspádovať vodu z pivnice… Zastavil sa pri nás. “No, Šefčíkovci… a ked už sce tu skončili, možece prísc na brigádu aj ku mne. Opravujem komín a potrebujem dostac te tvarnice na strechu.” Zareagoval som na jeho výzvu a presvedčil Václava i Matúša (moji bratia), aby sme šli pomôcť. Polhodinka. Bola to fuška, ale zažili sme pri tom i srandu. Hlavne, keď sme vymýšľali systém, ako to zrealizovať…

Podal som mu ruku. Ešte vtedy, keď sme sa stretli a blahoželal som mu. Majú syna a dozvedel som sa, že čakajú dvojčatá. Aj ja mám dvojčatá. Viem, o čom to je a som šťastný. Snažil som sa ho povzbudiť, tešil som sa z tohto očakávania s ním. On žiaril šťastím tiež.

Dnes sa mi ozvala mama. Okrem iného mi oznámila aj správu, po ktorej teraz vykoľajený, píšem tento článok. Mráz mi prešiel po chrbte a ledva som udržal slzné kanáliky na uzde. Dvojčatká porodila v šiestom mesiaci mŕtve. Mama mi nevedela povedať podrobnosti. Vravela len to a ešte sa zmienila, že sa to stalo už pred vyše týždňom…

Prežívam úzkosť. Nedokážem vytočiť jeho číslo. Som slaboch na to, aby som v takej situácii jemu, hrdému tatovi, ktorý razom prišiel o poklad, ktorý očakával, dodal silu. Všetko, na čo som sa momentálne zmohol, je tento článoček, ktorým chcem vyzvať vás, čitateľov, aby ste v svojich modlitbách mysleli aj na nich. Ale aj na všetkých, ktorí strácajú. Na všetkých, ktorí túžia. Na všetkých, ktorí chcú prijať a potom milovať.

Je ťažké každú bolesť pochopiť. Dnes je sviatok našej Mamy, Sedembolestnej. Jej bolesť, predovšetkým pokorné prijímanie tej bolesti, je pre nás príkladom. “Prosím ťa, Panna Mária, vypros im silu u svojho Syna a zmierni trápenia týchto mamičiek i otcov, ktorí sa takto musia so svojími deťmi rozlúčiť ešte predtým, ako ich uzrú.”

Categories: viera, život, smrť, ... Tags:
  1. standy
    September 15th, 2010 at 18:32 | #1

    Ozvi sa mu – netreba vela slov, ani velke slova. Bude vediet, ze ma priatela v dobrom aj v zlom.
    Pomodlim sa

  2. Marek Šefčík
    September 15th, 2010 at 18:54 | #2

    standy, zavolal som…

  3. Maja
    September 15th, 2010 at 19:46 | #3

    Marek, jedným slovom “ďakujem” dal si na papier to, čo mi prežívame s nimi ……………..

  4. Alena
    September 15th, 2010 at 21:17 | #4

    Marek, čítam tvoj blog pravidelne. Niektorých ľudí z tvojich článkov poznám, iných nie. Dnes píšeš o mojej sestre….len škoda, že nie je december a nie je všetko inak….

  5. Marek Šefčík
    September 15th, 2010 at 22:20 | #5

    alena, ten december bude pre nich tazky. ale ja verim, ze ich stastie a obrovska radost este navstivi.

  6. Majo
    September 15th, 2010 at 23:56 | #6

    Marek!
    Tak toto vohnalo slzy do oči aj mne. Možno preto, že som ešte pred chvílou držal na rukách a krmil mojho synovca Olivera. A nedokážem si predstaviť, že by sa jemu niečo stalo. Preto si myslím, že aspon sčasti chápem toho otca. Pomodlím sa za neho aj za všetky deti…

  7. September 16th, 2010 at 08:58 | #7

    zdravim Vas,je mi to tiez luto ,je to ale tajomstvo .Ti co chcu mat deti a tesia sa na ich vychovu zaziju takuto tvrdu skusku. Ti co ich odhadzuju alebo vrazdia ………. Nechapem to ale viera mi dodava silu ze Vsemohuci tym nieco sleduje. Tazko je pisat mnoho, staci len male povzbudenie.
    Len na okraj ,sme boli vcera v Sastine a som povzbudeny Vasim prednesom .
    Len nechapem preco ludia chodia na taku velku slavnost rypat a liecit si svoje komplexy. Radsej treba prosit SEDEMBOLESTNU a ona to z Bozou pomocou nejako zariadi.
    Prajem pozehnany den.

  8. Vlado Winkler
    September 17th, 2010 at 10:13 | #8

    Poznám to z vlastnej skúsenosti. Niečo veľmi podobné som zažil aj ja na svojej koži pred 8 rokmi,bolo to dosť kruté.

  9. Marianna
    September 18th, 2010 at 10:38 | #9

    Dakujeme za podporu a povzbudive slova.

  10. Marek Šefčík
    September 18th, 2010 at 13:49 | #10

    marianna, nemate za co dakovat… uprimne s vami citime a modlime sa, aby ste boli obdareni radostou o ktorej snivate.

  1. No trackbacks yet.