Dakedy mal kravu, vyrobil mlieka, tvarohu, masla. Narobil sa jak taký kôň na lúke s kosou pri dorábaní sena. S vidlami v ruke pri odpratávaní hnoja. Tŕpol, keď bola teľná a malo prísť na svet teliatko, len aby sa nič nestalo. A spieval si pri tej tvrdej robote. (Mimochodom som vďačný za to, že som k takej robote, keď sme mali kravu, pričuchol.) Keď bolo dosť pre neho i pre jeho rodinu, tak voľačo predal. Aby aspoň na pšenicu zarobil… Čítaj ďalej…
… po jedných imatrikulačkách na GJB. Učitelia, študenti, vychovávatelia – rodina.
Dnes si pripomíname ako kedysi Slováci povstali. Proti zlu, odvážne, so zbraňou v ruke. Nech už sú na tieto udalosti pohľady historikov také, či onaké, pravdou je, že povstali a nasadili vlastné životy.
Kedysi, keď som učil na gymnáziu v Šaštíne, mal som okolo seba študentov, ktorým som nebol len učiteľom. Ja som s nimi žil. V rozhovoroch, v rôznych mimoškolských aktivitách, akciách, ktoré sa zapisovali hlboko do môjho vnútra. Aj v Malackách, aj teraz v Skalici sa snažím žiť pre žiakov. Priznávam, že je to už trocha iné ako bolo v tom Šaštíne… Iné podmienky, iný kolektív, iná škola. Čítaj ďalej…
Rozdal som im vysvedčenia a lúčili sme sa. Odchod na prázdniny. Známky o niečom hovoria. Niektorí sa potešili viac, iní menej. Bol som triedny aj tento rok. Zverená mi bola 1.A. Prežil som s nimi mnoho hodín matematiky a fyziky i triednické hodiny a tiež zopár suplovaných hodín. Čosi som ich snáď naučil ja, niečo ma naučili aj oni. Čítaj ďalej…
Že vraj taká malá raritka. Neučím tam, ale vediem tam krúžok. Už neučím v Malackách, ale väzby som nepopretŕhal. Ani oni na mňa nezabudli… Nejaký mail, či telefonát občas preletí z jednej strany na druhú. Mne sa však podaril opätovný dotyk s cirkevnou školou v Malackách počas predchádzajúceho víkendu. A verím, že to nebol posledný dotyk, pretože bol znova nezabudnuteľný.
Keď sme si podávali ruky s riaditeľom, dohodli sme sa na ďalšej spolupráci. Vymysleli sme, že by mohla pretrvať aj cez turistiku. Čítaj ďalej…
Už sa to blíži. August sa prehupol do svojej druhej polovice, vyzerá to tak, že ani Slnko už nie je také ostré a po gaučoch pred telkami, či s mobilmi v rukách sa kde-tu povaľujú zlenivené detiská. Všetko nasvedčuje tomu, že školský rok, či chceme, či nie, pomaly odchyľuje dvere na detských izbách a zatiaľ sa len opatrne snaží nakuknúť a zmapovať situáciu. Jasné, že si ešte v augustových dňoch musí dávať pozor, aby tu a tam neschytal od nejakého tínedžera po papuli. Čítaj ďalej…
Čo: koncoročný školský výlet
Kedy: 23.6.2017 – 28.6.2017
Kde: Bijacovce, č.d. 42
Kto: žiaci 1.AG zo Spojenej školy sv. Františka Assiského v Malackách (12 kusov) + triedny (1 kus)
Navštívené miesta: Spišský Hrad, Dreveník, Slovenský raj, mesto Levoča, Mariánska hora v Levoči
Strava: navarili, napiekli nám/navarili (opiekli) sme si Čítaj ďalej…
Asi je potrebné hneď v úvode poďakovať. Takže ďakujem. Naplánovali sme si to tak a potom ešte tak, ale ty si nám vytvoril vlastné podmienky, program podľa seba. Naordinoval si nám dobrodružstvo, aké som na turistike ešte nezažil. V tom dobrodružstve si kvalitne premiešal zelenú a žltú so svojimi slzami… Ty si si kedysi vychovával Izraelitov, keď si ich nechal blúdiť po púšti 40 rokov. A nám si to spravil v menšej forme tiež. Chcel si, aby sme sa spoliehali iba na teba. Urobil som tak. Nie len preto, že som ti veril, ale, priznávam, aj zo strachu o tých mladých ľudí, ktorí mi boli zverení. Čítaj ďalej…
oficialny plagat festivalu
Pred necelými dvoma týždňami som dostal ponuku, či by som nešiel do Ružomberka. Kolega matikár, ktorý už nejaký ten týždeň dával dohromady piesne, s ktorými by mal s gymnazistami vystúpiť na Festivale stredoškolských speváckych zborov, ma oslovil. Zaváhal som. Mal by som totiž spievať. Uvedomujem si, že môj spevácky prejav nie je nič moc. Keď niekde pred žiakmi vystupujem, tak je to skôr postavené na pobavení sa, ako na speve :). Riaditeľ súhlasí a vraj to chcú aj žiaci, aby som šiel. Neodmietol som teda a začal som sa na akciu tešiť. Plný obáv zo speváckeho výkonu, ale tiež plný očakávaní vynikajúceho výletu s kvalitnými ľuďmi… Čítaj ďalej…
(zdroj: http://www.comune.varano-demelegari.pr.it)
Nastúpil som v Kútoch do vlaku smer Holíč. Domov z práce. Hneď za dverami som zazrel známu tvár. Anton. Spisovateľ, človek rozhľadený, vekom sa blížiaci k ôsmemu krížiku. Pár krát som s ním hovoril. Stretávame sa občas v kostole. Raz sme sa stretli v Lidli. Opierali sme sa o nákupné košíky a rozprávali sa. Celú hodinu. Hovoril o svojej minulosti, o tom, aké mal ťažkosti, keď tu vládli červení, o svojich trampotách, keď bol učiteľom v praxi, o všeličom. Čítaj ďalej…
pre kazdeho 24 hodin denne (foto: tvujzivot.cz)
Je to pravda. Nemám toľko pokoja, koľko by sa pred Vianocami patrilo. A jedna vec mi zúfalo chýba… Čítaj ďalej…
Dakedy mal kravu, vyrobil mlieka, tvarohu, masla. Narobil sa jak taký kôň na lúke s kosou pri dorábaní sena. S vidlami v ruke pri odpratávaní hnoja. Tŕpol, keď bola teľná a malo prísť na svet teliatko, len aby sa nič nestalo. A spieval si pri tej tvrdej robote. (Mimochodom som vďačný za to, že som k takej robote, keď sme mali kravu, pričuchol.) Keď bolo dosť pre neho i pre jeho rodinu, tak voľačo predal. Aby aspoň na pšenicu zarobil… Čítaj ďalej…
