Červená čiapočka je menej červená
šéfredaktor nechceného týždňa
www.strategie.sk
|
Ľudia z tohto časopisu sa nedostali cez volebnú noc k staronovému prezidentovi. Nechali ich predo dvermi. Priatelia z týždňa, ale pozrime sa na to takto… Čo ste tam chceli robiť? Viete a vedeli ste to aj predtým veľmi dobre, že k súdruhovi prezidentovi sa len tak hocijaký intelektuálny odpad nedostane. Jednoducho ste sa zaradili k ľuďom ako Milan Lasica, či Ľubomír Feldek. Z môjho pohľadu je to ale pre vás skôr vyznamenanie. Alebo ste chceli vôjsť a pridať sa k intelektuálnemu stropu Slovenska Aničke Belousovovej, Jankovi Slotovi, alebo ste sa chceli objať s prezidentom, ako to, ako sa na súdruhov patrí, urobili priemer Slovenskej republiky a predseda parlamentu? Čítaj ďalej…
Čo sa to tu deje?
partia
www.prezident.sk
|
Sú ľudia, ktorí mávnu rukou a povedia, že ich politika nezaujíma. Je im dobre. Necítia zodpovednosť, netrápia sa budúcnosťou. Veď nejako to už len bude.
Možno som podľa niekoho precitlivelý blbec, ktorý si to veľmi všetko berie k srdcu, ale dá sa to povedať aj tak, že pri pohľade do minulosti a hlavne pri pohľade na moje deti sa cítim aj ja zodpovedný za to, čo bude. Odmietam sa správať egoisticky a nehľadieť do budúcna. Príkladom sú mi moji predkovia. Naši predkovia. Keby oni boli ľahostajní, tak sa dodnes dostaneme za hranice len so šťastím riskujúc svoj vlastný život. Ak by sa naši otcovia nepostavili na odpor, dodnes by bolo najviac rehoľníkov na meter štvorcový v žalároch. Ak by si aj Slováci nezastali pravdu a spravodlivosť, tak … tak by sa žiadne blogovanie nekonalo ani dnes. A desí ma, keď mladý človek, ktorý bol v Anglicku, v Írsku, v Holandsku povie, že ho tá politika nezaujíma. Sedel by dodnes doma na riti a vedel by, že ak chce byť niekedy učiteľom, tak s praktizujúcou vierou sa môže rozlúčiť…, ak by boli oni takí, ako on. Čítaj ďalej…
Potrebujete dostať po papuli osobne?
www.sme.sk
|
Ale prečo? Zmenili sa títo “sympaťáci”? Nie. Určite sa nezmenili. Sú takí istí. Ale ublížili. Nedemokratické praktiky vyvlastnenia pocítil na vlastnej koži ich volič. Bolí ho to. Cítiť, že je sklamaný… Čítaj ďalej…
Tak čo? Nemáme na lepšiu hlavu?
kamaráti súdruhovia
sme.sk
|
Najspravodlivejší minister, nie tak dávno, “zaprel aj nos medzi očami”. Technika ho usvedčila z opakovaných lží. To sa na jeho poste nielenže nepatrí, ale s jeho funkciou sa to priamo vylučuje. Vyoperovaná chrbtová kosť, s ktorou mu kamaráti “chirurgovia” (no … viete koho myslím, napríklad tých mafiánov, s ktorými je za dobre) vybrali aj stopové množstvá charakteru, mu zabezpečuje, aby sa aj cez takéto chrapúňstva dokázal bez problémov preniesť. Neprekáža to ani Vladovi, ktorý ho do funkcie posunul a nejako to neznepokojuje ani súdruha priemera. Bude to aj tým, že aj on bol u nejakých “chirurgov” na úpravu. A vybrali mu toho z organizmu požehnane… Medzi ľuďmi, ktorí mu idú po ruke (alebo lezú do …, nechajme tak) a prisali sa na jeho preferencie, je aj starý ujo. Obaja títo súdruhovia sa na nás teraz škeria z bilboardov a radi by naďalej viedli krajinu spoločne. Kam? To nehovoria. Vraj pre Slovensko. Ale čo, to nenapísali. Čítaj ďalej…
Opoziční spiatočníci spamätajte sa!
Svet sa ocitol v neľahkej pozícii. Kríza. A akoby toho nebolo dosť, u nás vyvádza podlá opozícia, ktorá zabrzdené ešte viac brzdí. Neviem načo sa ľudia ako Mikloš, alebo Lipšic vôbec ozývajú!? A nielen oni, ale aj ostatní “Gágaji, Táraji a Prďúsi” z opozície, by mali tíško prežiť svoju opozičnú podradenosť. Veď čo im chýba? Majú svoje teplé miestečká v parlamente, dobré platy…
Napriek tomu, vďaka tomu
Aj tak som si november 89, na rozdiel od súdruha priemera, všimol. Nie všetkému som hneď rozumel, no môj otec, ktorý sa z tejto zmeny úprimne tešil a angažoval sa vo VPN, mi mnohé vysvetľoval… Sedel som s ním pred čiernobielou obrazovkou nášho televízora a sledoval som vlnobitie na námestiach a tiež majáky na tom mori – rečníkov a pesničkárov. Čítaj ďalej…
Sledovanosť … mínus 1
Začína nedeľná politická diskusná relácia a moderátor hneď po pozdrave zahlási – Vážení diváci STV, do dnešnej relácie neprijal naše pozvanie premiér Slovenskej republiky, a to z toho dôvodu, že sme ho pozvali DISKUTOVAŤ! Čítaj ďalej…
Ivan nie je nevinný!
12.marca 2006 vystúpil v programe Slávik Richard Müller a zaspieval akýsi protestsong… Odznel takýto refrén: “Čo bolo bolo, Ivan je nevinný. Čo bolo bolo, píšeme nové dejiny. Čo bolo bolo, my zostávame v kľude. Čo bolo bolo, ale čo bude?” Aj by som vám tú chytľavinu zaspieval, ale momentálne som zachrípnutý. Ten náš najväčší (rozmerovo určite) spevák vtedy nespieval o Ivanovej nevine. On skôr chcel poukázať na naše čnosti ako krátkozrakosť, krátkopamäť a krátky proces s pravdou. A ešte v tom refréne cítiť trpkosť z toho, čo bude…
Vážený súdruh priemer!
Chcem vás povzbudiť a podporiť v tom, čo robíte. Viem, že si veľmi vážite podporu od pospolitého ľudu. Tak som tu a stojím za vami! Ja skutočne verím, že triafate klinec za klincom po hlavičke. Presne to potrebuje teraz naša krajina. Vďaka za to, súdruh priemer, že nič nezakrývate, že sa ukazujete pred verejnosťou, aj so svojimi kolegami vo vláde, takí akí skutočne ste. Pretvárku ja osobne neznášam. To, čo máte v súčasnosti v koalícii je hnus. No napriek tomu si nič lepšie neviem predstaviť. Bolo by lepšie, keby sa hnus tváril, že nie je hnus? Určite nie… Čítaj ďalej…