Marek Šefčík

Dnes som sa v správach dozvedel, že každá nemocnica, presnejšie jej gynekologicko-pôrodnícke oddelenie musí vykonávať interrupcie! Čítaj ďalej…

Bývam so svojou rodinou v panelákovom byte. Je tu ešte ďalších 47 bytov. Pripadám si menejcenný. Akoby mi niečo chýbalo. Nemáme totiž psa. Čítaj ďalej…

Pozdravujem Vás, súdruh priemer!

Viete, ja Vás ani ináč nemôžem oslovovať. To súdruh je Vám vlastné. Vy ste si aj tak November 89 ani nevšimli a navyše, jeden môj príbuzný spomínal, že ste odchovaný na „červenom mlieku“. No a priemer, to mi napadlo, keď som sa zamýšľal nad tým, aké kvality musí mať človek, aby sa do Vašej funkcie dostal. Vyšlo mi, že stačí byť aj priemer, len to chce, tej správnej skupine prostých voličov, brnknúť na tú správnu strunu. A je to. Čítaj ďalej…

Vždy som túžila po voľnom partnerskom vzťahu dvoch slobodných bytostí, keď má každý vlastné súkromie a zázemie. Manžel sa v mojich predstavách šťastného života nikdy nevyskytoval. Dieťa áno. Dokončila som školu, zamestnala som sa v reklamnej agentúre, podarilo sa mi našetriť na byt. Chýbalo mi bábo. Nie muž. Nemám nič proti opačnému pohlaviu, naopak, som zástankyňou dobrého sexu, poznala som viacerých partnerov. Rada sa zabavím, rada si užijem, ale po sobášnom liste nebažím. Otca dieťatka som si starostlivo vyberala. Žiadny vyplašený zajac. Štyridsiatnik, slušne spoločensky postavený, majetný, rozvedený, tri deti. Je veľkorysý a slobodomyseľný. Vyhovuje mi, že nás dennodenne neotravuje, že nie sme zo seba frustrovaní. Som spokojnou slobodnou mamou, lebo takto som to vždy chcela. Čítaj ďalej…

Na konci jej tiekli slzy. Bola sklamaná, lebo mohla vyhrať. Bola blízko k víťazstvu s treťou hráčkou ženského tenisového svetového rebríčka. Čítaj ďalej…

Dôchodca áno, mamička nie! Čítaj ďalej…

Je koniec. Babka nás navždy opustila. Aspoň sa to tak hovorí. Úplne prirodzená vec, kdesi nový život vzniká, niekto sa narodí, inde sa niekto poberá na druhý svet. Čítaj ďalej…

Narodenie. Detstvo. Dospievanie.

Ak vás medzitým neprekvapí smrteľná choroba, či smrteľný úraz, je váš program asi takýto. Od začiatku až do konca. Čítaj ďalej…

Somár! Mohol držať papuľu a nič by sa mu nestalo. Žil by. Ale furt do toho musel rýpať. Jeho sa to netýkalo, tak načo strkal nos do cudzích vecí? Vedel, že si to odskáče a nedal si s tým pokoj. Bolo mu to treba? Čítaj ďalej…

Už sa to blíži. Deň detí je tu čo nevidieť. Aj naši zákonodarcovia sa činia, tiež chcú dať deťom nejaký darček. Pripravili ho už skôr a svetlo sveta uzrie práve 1.6.2007. Hovorím o zákone, ktorý vstúpi do platnosti, o zákone, ktorý sme prebrali, ako ináč, zo smerníc Európskej únie. Od 1. júna môžete dieťa v aute prevážať iba v autosedačke! Čítaj ďalej…