Marek Šefčík

Čo si najlepšie pamätáte zo školy? Štvorka z matiky už prebolela, nepríjemné testy z bioly sú zrelé na zabudnutie a to čo som mal na polročnom vysvedčení v druhom ročníku na strednej škole z dejepisu, tiež už neviem. Na čo si ale veľmi rád spomínam, sú triedne akcie. Výlety, stužková slávnosť a podobne. Tiež chcem, aby moji študenti nebrali školu iba ako nutné zlo, ale aj ako príležitosť získať kamarátov a zážitky na celý život… Aj preto sme víkend od 10. do 12. septembra chatovali. Ale nie za monitormi počítačov. Tak skutočne, na saleziánskej chate na Húškach.Vyhodil som svojej triede prihrávku na smeč vo forme návrhu ísť na výlet. Teraz, na začiatku školského roka, keď sa učenie ešte len rozbieha, teraz, keď je počasie ešte usmievavé. A niektorí si z chuti zasmečovali. Našlo sa ich 15 takých, ktorí na výzvu zareagovali pozitívne… Ja so svojou manželkou Milkou, s tromi deťmi a so saleziánom vychovávateľom Petrom Chodelkom, sme spoločne s 15-timi druhákmi vytvorili takú „menšiu“ rodinku. Na chate bolo fajn a chcem poďakovať svojej triede za tento výlet. Za ich spokojné úsmevy, za požičanie kotlíka na guláš i za to, že som ten guláš nemusel variť ja. Ďakujem firemanom, ktorí udržiavali oheň vonku i v kozube. Vďaka, že ste môjho syna Olivera učili hrať karty, aj za to, že ste ma strpeli pri pingpongovom stole a prispôsobili sa mojej výkonnosti. Som vďačný, aj za večerné spoločné „kino“ a hodnotný film. Za “večerné slovko” Peťovi tiež vďaka. Aj sme si zaspievali, aj zatrsali… Aj som sa dozvedel koho volajú Echo, kto dostane na narodeniny farbu a bude si maľovať izbu a tiež kto si želal na narodeniny minimálne 500 gigový externý harddisk a dostal „iba“ slipy. To by som sa na hodinách matematiky a fyziky dozvedel len ťažko. Na oplátku zasa študenti postrehli, že v noci síce nechrápem, ale funím… Teším sa na ďalšie podobné akcie s vami.