Marek Šefčík

foto: TASR

V tejto predvolebnej hektickej dobe, keď som sám dostal pozvánku na kandidátku, sa rozprávam s ľuďmi aj o voľbách. Väčšina si myslí, že ich budú zastupovať v parlamente tí z danej strany, ktorí získajú najviac hlasov (krúžkov) vo voľbách.

Omyl! Nie vy rozhodnete! Strany už rozhodli za vás. Aspoň do istej, podstatnej miery, určite.

V tomto článku sa pokúsim vysvetliť, ako to skutočne funguje.

Pozrime sa, čo o tom hovorí Volebný zákon (180) z 29.mája 2014 v svojom § 68 Prideľovanie mandátov, odsek (5):

V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal aspoň tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.

To znamená, že mandáty obsadzujú automaticky ľudia, ktorí dostali od strany tú výsadu, že sú na vrchných miestach kandidátky (podľa počtu získaných mandátov strany). “Prekrúžkovať” ich môžu iba tí, ktorí získajú najviac hlasov z tých, ktorí získali aspoň 3 % krúžkov z počtu hlasov, ktoré získala strana.

Na Oľano je sympatické to, že nezvýhodňuje automaticky svojich už známych politikov, ktorí dostávajú posledné miesta na kandidátke a teda môžu sa tam dostať jedine prekrúžkovaním.

Aby som to rozplietol a vysvetlil, tak skúsim na konkrétnom príklade. Na príklade nášho hnutia Oľano.

Všetkých ľudí, ktorí sú oprávnení voliť, je 4,445 milióna. Z toho pred 4 rokmi prišlo k voľbám necelých 60 %. Počítajme teda s volebnou účasťou 60 %. To je 2,667 milióna hlasov. Momentálne má Oľano preferencie medzi 15 až 16 %. Počítajme teda, že vo voľbách získa tých 16 % (ja verím, že to bude ešte o pár percentuálnych bodov viac). To znamená, že Oľano odovzdá svoj hlas asi 427 000 voličov. A teraz je tu to podstatné – ak nebude mať kandidát z nižších priečok na hlasovacom lístku, aspoň 3 % z tohto počtu, nedostane mandát. Automaticky. Tu to je asi 12 800 hlasov!
Predstavme si teraz situáciu, že Oľano získa napríklad 27 mandátov v poslaneckých laviciach. Kto ich teda získa? Najskôr sa zostaví poradie prvých 27 ľudí na kandidátke tak, ako boli napísaní. Potom bude mať napríklad Igor Matovič (číslo 150 na kandidátke) najviac hlasov (a bude to nad spomínaných 12 800), tak sa zaradí nad nich. Takto všetci, ktorí mali nad 3 % a majú najviac hlasov sa zaradia podľa poradia na vrch prideľovaných mandátov. Takýmto kľúčom sa cez hranicu 3 % dostane povedzme 20 ľudí. Zvyšných 7 miest neobsadia tí, ktorí mali tisícky hlasov (napríklad 10 000), pretože to nie je nad tou kritickou hranicou 3 %, ale tí, ktorí sú na vrchu kandidátky. To aj v prípade, že by mali v extrémnom prípade aj 0 hlasov.

Samozrejme strany, ktoré by získali vo voľbách povedzme 6 % hlasov voličov, majú tú 3 % hranicu v počte hlasov nižšiu (tu by to bolo asi 8000 prednostných hlasov).

Z relevantných, silnejších strán s jedinou výnimkou (Oľano), kde sú lídri na konci kandidátky, strany už dopredu rozhodli a niektorých svojich kandidátov zvýhodnili, resp. iných znevýhodnili. Tento systém prideľovania mandátov je priestorom na korupciu (“kupovanie” vyšších miest na kandidátkach).

Mňa osobne na kandidátku pozvali. “Boli by sme radi, keby ste prijali pozvanie na našu kandidátku” – povedali v telefóne. Dostal som číslo 48. Keď sme boli na stretnutí kandidátov, tak Igor Matovič pred nás predstúpil a povedal, že “…úprimne, je jasné, že nemáme všetci rovnakú šancu…” To si vážim. Tú úprimnosť. Všetkým nám ide o porazenie mafie na Slovensku a bojujeme predovšetkým o čo najlepší výsledok Oľano vo voľbách.

Sme protikorupčné hnutie, máme v svojom hesle okrem slova “odvážne” aj slovo “úprimne”, takže pre voličov úprimný a jasný odkaz:
Ak máte svojich favoritov na nižších priečkach kandidátky, tak zrejme nebude stačiť váš hlas. Treba povzbudiť svojich priateľov, známych, aby tiež pomohli. Môže sa totiž ľahko stať, že ľudia, ktorí dostanú viac ako 10 000 hlasov vás zastupovať nebudú (neprekročia tie 3 %) a ľudia, ktorí získajú niekoľko stoviek hlasov tam budú (lebo ich strana uprednostnila a dala im vysokú pozíciu na kandidátke). Áno, stávajú sa aj neskutočné veci a treba bojovať o priazeň ľudí a veriť, že vás podporia. Ja, rovnako, ako iní kandidáti z nižších priečok, vás prosíme o podporu, o vaše krúžky. Vďaka.

Riešenie situácie do budúcna? Z môjho pohľadu je to jasné.
1) Zmena Volebného zákona na model, “viac hlasov od ľudí, väčšia šanca zastupovať ich” (teraz myslím v rámci jednej strany). Teda poradie po voľbách zostaviť podľa počtu získaných hlasov a zrušiť tú 3 %-nú hranicu.
2) Strana odovzdá zoznam ľudí, ktorí pôjdu ako kandidáti tej strany do volieb s tým, že miesta na kandidátke im pridelí volebná komisia lósom pod dohľadom notára (toto opatrenie je len kozmetické, pretože poradie na kandidátke, po zapracovaní prvého bodu, už bude len o tom, kto je “viac na očiach” na hlasovacom lístku.

Takto by mal každý kandidát relatívne rovnakú šancu a dôležité – iba ľudia svojimi hlasmi by demokraticky rozhodli, kto ich bude z danej strany zastupovať. Strana len odporúči do 150 ľudí, ktorých vníma ako tých, ktorí sa stotožňujú s jej hodnotami, s jej programom…

Takže, pokiaľ je zákon postavený takto, tak sa ním, pochopiteľne, musíme riadiť. Oľano však aspoň dopad tohto zákona zmiernilo tým, že dáva tú výhodu, ktorú zákon poskytuje, nie už známym politikom, ale menej známym obyčajným ľuďom a nezávislým osobnostiam.

Poďte voliť a využite prednostné hlasy. Krúžkujte svojich favoritov. Ďakujeme!