Dnes som po otvorení poštovej schránky zažil krásny pocit. Napísali mi dvaja moji bývalí žiaci odchovaní šaštínskym GJB. O oboch viem, čomu sa venujú. A spomienky na nich vyvolali dnešné zásielky. Čítaj ďalej…
V lete pred rokom, keď sme boli pri babke, nemalo už veľmi zmysel pýtať sa jej nejaké hlboké veci. Prihovorili sme sa, ale čakali sme už len jednoduché odpovede. Alzheimer. Už dosť pokročilý mazal ako na počítači “backspace”. Existujú vžak veci, ktoré sú nezmazateľné. S nastupujúcou stareckou demenciou sa vymazávala nedávna história a posielala sa do nenávratna. Tá staršia, zafixovaná tam ešte stále niekde bola. Potom prišli chvíle, keď už ani rok narodenia 1933, predtým tak dobre zafixovaný, nebolo možné obnoviť a vyvolať v spomienkach. Ani syna, či vnuka identifikovať už nešlo.
Fotečka pri mlyne…
Našiel som si zmeškaný hovor. Bývalý žiak. Volal mi niekedy okolo obeda. Sme v občasnom kontakte cez maily, ale dlhšie sme sa nevideli. Jeden z mnohých z bývalého GJB v Šaštíne-Strážach, s ktorými som si veľmi dobre rozumel a zostali sme dobrými kamarátmi. Má dobre rozbehnuté podnikanie, fungujúcu rodinku, darí sa mu. A ja mu to prajem a teším sa z toho. Zavolal som mu späť. Má s nejakou partiou kamarátov namierené do Holíča. Idú si sadnúť do Wywaru na pivo a že či nepôjdem s nimi. Neodmietol som. Pivo nepijem, ale nemám problém byť v spoločnosti dobrých ľudí kdekoľvek… Dohodli sme sa na piatu. Najskôr som ešte skočil s rodinkou do Skalice, ale po návrate domov som sa presunul do spomínaného podniku… Čítaj ďalej…
(zdroj: pantarhei.sk)
Knihu o vzácnom človeku uvádzali do života 26.4.2019. Nejako mi to nevyšlo zúčastniť sa. Povedal som si, že si knihu kúpim vo voľnom predaji. U Bystrického v kníhkupectve mi však povedali, že už sa minula a že sa bude robiť dotlač. Bol som jednak troška sklamaný, lebo som sa ku knihe zatiaľ nedostal, ale na druhej strane potešený, že je o knihu taký záujem. Čítaj ďalej…