Marek Šefčík

Keď sa začínali 60-té roky minulého storočia a môj otec mal nejakých 10 možno 12 rokov, zavolal si ho k sebe jeho dedko. Rozhodol sa, že svojmu najstaršiemu vnukovi urobí radosť pekným darčekom. Lenže najskôr mu položil zaujímavú otázku. Otec nepochádzal z bohatej rodiny. Žili chudobne, na dedine. Jednoducho ani mu nenapadlo poprosiť si od rodičov povedzme bicykel, ktorý jeho kamaráti mali. Túžil tiež po niečom takom, aby sa im mohol vyrovnať a aby sa s nimi mohol bicyklovať… Dedova otázka znela: “Janíčku, co by ši chcel? Bicigeľ abo harmoniku?”

Čítaj ďalej…

“Ahoooooj… a vystískaj ma, ocko. A do chladničky sa ne-po-ze-raj! Tam je prekvapenieee! Mamka mi upiekla tortu! A ja už chcem ochutnať. Ale nepozeraj sa ocko do tej chladničky…” Minimálne s kadenciou ľahkého guľometu si vychŕlila na mňa paľbu slov. Vrátil som sa zo šachového zápasu a ty si ma stojaceho vo dverách nepustila k slovu. Ani som sa nestihol zvítať s tvojou mamkou a už si mi visela na krku ty. Si občas pyšná, taká neprístupná kočka. Keď pre teba niekedy prídem do škôlky, občas si postavíš hlavu a ani za ten svet ťa nemôžem prinútiť, aby si sa pani učiteľke pozdravila. Visíš mi na krku a tvrdohlavo sa odmietaš podriadiť mojim “príkazom”… Čítaj ďalej…

Kúpil som si nové auto. Na lízing. V hotovosti som na to nemal. Mesiac čo mesiac splácam tučnú sumu, ktorú môj rodinný rozpočet nevie utiahnuť. Mám ale, ako dlhoročný klient, od banky možnosť ísť na účte k červeným číslam. Dá sa ísť do mínusu. Keď mi nabehne výplata na účet, tak sa ledva vyšplhám cez nulu, ale po zaplatení energií, telefónov, … sa dostávam nazad k červenej. A na začiatku mesiaca ešte mi banka vyrúbi poplatok za to, že som si od nich požičal. Čítaj ďalej…