Marek Šefčík

Keď sa začínali 60-té roky minulého storočia a môj otec mal nejakých 10 možno 12 rokov, zavolal si ho k sebe jeho dedko. Rozhodol sa, že svojmu najstaršiemu vnukovi urobí radosť pekným darčekom. Lenže najskôr mu položil zaujímavú otázku. Otec nepochádzal z bohatej rodiny. Žili chudobne, na dedine. Jednoducho ani mu nenapadlo poprosiť si od rodičov povedzme bicykel, ktorý jeho kamaráti mali. Túžil tiež po niečom takom, aby sa im mohol vyrovnať a aby sa s nimi mohol bicyklovať… Dedova otázka znela: “Janíčku, co by ši chcel? Bicigeľ abo harmoniku?”

Otcove pokušenie vybrať si bicykel bolo, vzhľadom na okolností, veľké. Ale otec si, po chvíľke rozmýšľania, vybral gombíkovú harmoniku. A dedo mu ju teda kúpil. Otec sa na nej naučil hrať. Keď sa neskôr oženil a našetril nejaké peniaze, kúpil si veľký, nádherný červený akordeón. Rodinné slávnosti, stretnutia, svadby sú, bez otcovho akordeónu, nemysliteľné. Radosť, spev, dobrá nálada. Toto všetko si otec vybral už vtedy, keď uprednostnil harmoniku pred bicyklom. A nehovorím teraz len o jeho dobrej nálade. On si vtedy vybral veselosť pre širší okruh ľudí, ako si kedy dokázal predstaviť. A minimálne my, jeho najbližšia rodina, sme mu za to vďační… Jedno rozhodnutie malého Janka Šefčíka ovplyvnilo nielen jeho. S odstupom času aj on sám rád spomína na tú udalosť a je patrične hrdý na malého Janka.

V Starom zákone, konkrétne v tretej hlave Prvej knihy kráľov, je mladý Šalamún, ktorý sa dostal namiesto svojho otca Dávida na kráľovský trón, v sne podrobený “skúške”. Boh ho chce obdarovať a kladie mu teda otázku. “Žiadaj si, čo ti mám dať!” Šalamún sám seba vtedy označil za malého chlapca a nežiadal ani bohatstvo, ani slávu, ani život svojich nepriateľov, ani dlhý vek. Žiadal zdanlivo maličkosť. Chcel srdce pozorné a schopnosť rozlišovať medzi dobrým a zlým.

Toto Šalamúnovo rozhodnutie bolo požehnaním nielen pre neho samotného, ale pre všetok ľud, ktorý spravoval. A navyše, dostal aj to, o čo nežiadal. Bohu sa tak zapáčila jeho prosba, že sa vyjadril takto: “Hľa, dám ti srdce múdre a chápavé, takže tebe podobného nebolo pred tebou a takého, ako si ty, nebude ani po tebe. Ale dám ti aj to, čo si nežiadal, aj bohatstvo, aj slávu …” (1Kr, 3,12-13).

Ak sa pozrieme vôkol seba, na našu spoločnosť, na politickú scénu, ale i na vlastnú rodinu, tak je to skutočne všetko o tom, či sa dokážeme v rôznych životných situáciách správne rozhodnúť. Keď som sa v piatok lúčil v niektorých triedach so svojimi žiakmi, pýtal som sa ich, čo si želajú na Vianoce oni. Spomínali všeličo. Potešilo ma, že v ich prosbách boli zahrnutí aj iní. Nemysleli len na seba, na svoje dobro, ale chceli dobro aj pre iných. Ja som ich potom ešte doplnil, nech si želajú od Božieho dieťaťa v jasličkách presne to, čo Šalamún. Múdrosť. … a Boh im potom nadelí aj to ostatné.

“Milí moji čitatelia, pravidelní i náhodní. Chcem vám, vašim blízkym, ale i sebe, vyprosovať požehnané vianočné sviatky. A keďže sa rok 2012 už pomaličky ukladá na večnosť, prajme si pod stromček Múdrosť, aby sme v tom ďalšom roku dokázali svojimi rozhodnutiami urobiť svet, alebo aspoň naše Slovensko, alebo teda aspoň našu rodinku, šťastnejšou. Žiadajme si múdrosť… a ostatné dostaneme ako bonus :)”