Tie nezmysly nás raz dobehnú
Fukušima nezaznamenala jadrový výbuch. Nič porovnateľné s tým, čo zažili obyvatelia Hirošimy a Nagasaki na konci druhej svetovej vojny, sa vo Fukušime nestalo. Ani nezvyčajne silné zemetrasenie jadrovú elektráreň veľmi “nevyrušilo”. Bola to až nebývala obrovská vlna Tsunami, ktorá poškodila generátory… a v súvislosti s tým sa dostali rádioaktívne látky tam, kam nemali. Do vody. Mnohé nebezpečenstvá Japonci zažehnali a myslím, že sa zo všetkých týchto boľačiek už postupne zotavujú. Áno, je pravda, že to potrvá niekoľko dlhých rokov a od toho, že by to bolo dobré to má veľmi ďaleko. Samozrejme to nechcem zľahčovať ale treba povedať, že ide o ojedinelý prípad o nešťastnú zhodu udalostí. Ak by došlo k jadrovému výbuchu, no … ani pomyslieť. Zabezpečenie súčasných jadrových elektrárni voči takémuto niečomu je na veľmi vysokej úrovni a dá sa povedať, že to nehrozí. Čítaj ďalej…
Vlastný gól?
Slovač bola v područí komunistu. Ako povedal, tak muselo byť. Keď sa rozhodol, že nikto bez zvláštneho povolenia neopustí krajinu, bol schopný obohnať ju ostnatým drôtom a strieľať do tých, ktorí skúšali hranice prekročiť. Keď sa mu nepáčili rehoľníci, väznil ich, mučil, vyháňal z kláštorov… A robil ešte mnoho mnoho zla. Jeho moc časom oslabla. Trvalo to dlho, ale prišiel na psa mráz a Slovač sa z pod jeho pästí vymanila. Chvíľku, chvíľočku sa zdalo, že je dobre. Až kým neukázal svoju mocnú ruku “Výrobca mečov”. Takmer polovici národa naordinoval slepotu a robil si čo chcel. Prešla vražda, prešiel únos, prešlo mu všetko. A keď sa už už schyľovalo k tomu, že by niečo prejsť nemuselo, svojou mocnou rukou amnestoval. Ale aj na toho psa prišiel časom mráz. Teda nie. To vtedy bolo leto. V 98-mom naňho udreli modrí cyklisti. A veľký samec, ktorý veril vo vlastnú neporaziteľnosť, padol. Potom prišli reformátori, ktorí nechali vojsť do krajiny závan demokracie. Čuduj sa svete, dalo sa hovoriť o inej politickej kultúre, o ekonomickom raste o prebúdzaní sa spravodlivosti… Čítaj ďalej…