Zabudol som
(foto: pravda.sk)
Zabudli ste si už niekedy niekde kľúče? Peňaženku, doklady? A čo mobil? Blbý pocit. Mne sa to tiež občas prihodí. Predovšetkým s tým mobilom. Minule som si ho nechal v práci. Keď som to zistil, vrátil som sa preň. Sú to všetko nepríjemné veci, ale také sa stáva. Hovorievame často s humorom, že nastupuje skleróza či Alzheimer. Možno to konštatujeme aj bez toho humoru, lebo je to fakt, aj keď si to nechceme pripustiť.
Pozorujem u seba už dlhšiu dobu to, že jedna činnosť je na konci a môj mozog ešte predtým ako to definitívne skončí, prepne na čosi iné. Premýšľam o ďalších veciach, ktoré mám v pláne… Potom si zabudnem zo stolíka v kabinete strčiť mobil do ruksaku a zamyslený odchádzam. Dobré to nie je. Nohy by o tom vedeli hovoriť… Včera sa mi však stalo niečo, čo povýšilo moje zabúdanie na vyšší level. Navyše som na to prišiel až dnes , keď som odchádzal ráno do práce.
O čo ide?
Včera, po príchode z práce, som si vybavil nejaké veci na počítači. Vedel som, že o 16:30 ma čaká ešte stretnutie a potom, keďže bol sviatok, o 18:30 omša. Potreboval som nabrať “šťavu”, tak som sa rozhodol pre odpočinok. Pospať si troška – nemôže uškodiť. Potom som sa obliekol, vzal si doklady, mobil, sadol do auta a poďme na opačný koniec Holíča. To “politické” stretnutie sme ukončili asi o 18:10 a s kamarátom sme sa presunuli autom ku kostolu za našimi rodinami. Po omši sme vyšli z kostola, debatovali so známymi, Lianka tam šantila s kamarátkami… Bolo príjemne. Taký letný večer. Bezvetrie, teplo, výborný večerný vzduch už bez páliaceho Slnka. Dali sme si prechádzku domov. Robil som zapekané chlebíky so salámou, slaninkou, cibuľkou a syrom na večeru. Každý si dal. A potom sme ešte chvíľu pozerali atletiku z Ríma…
Ráno ma brala do práce kolegyňa autom. Keď som tak na ňu pri ceste čakal, tak mi docvaklo! Do kelu! Šak ja som včera večer nechal svoje auto pred kostolom! 🙂
Teraz sedím na zaujímavej prednáške o tom, ako načerpať energiu na učenie, ako zvládať stres, ako učiť lepšie a nevyhorieť, ako pôsobiť na žiakov… a popri tom, do poznámkového zošita píšem tieto riadky. Prednášateľ hovorí, že chlapi nevedia preskakovať z činnosti na činnosť a že im to uberá pozornosť. Tak už musím skončiť, aby som sa sústredil.
Zabudol som vlastné auto. Už nie kľúče, ani mobil, ale rovno auto. A smejem sa teraz z toho. Ale premýšľam, či by som nemal radšej plakať… Už dosť! Musím dávať pozor, aby som “nevyhorel”. 🙂