Marek Šefčík

Keď som úspešne ukončil prvý ročník na základnej škole a užíval som si prázdniny, júl sa prehupol do augusta. Vlastne tak sa to deje počas každých letných prázdnin až do dnešných čias, ale vtedy sa príjemný júl prehupol do nepríjemného augusta. A nešlo o počasie. Moji rodičia mali naplánovanú zdravotnú dovolenku s mojim mladším bratom Róbertom k moru a ja s druhým bratom sme boli v tom čase na prázdninách u našej prababky. Ďaleko sme sa sťahovať nemuseli. Len na vyšný koniec dediny. Prababka nám dobre varila i piekla perfektné beľuše, škvarkové pagáče. Ja som mal rád “jablukový beľuš”, brat “gruľový”. Keď sa stretneme a budete mať záujem, tak vám vysvetlím bližšie o aké koláče vlastne išlo. Malá odbočka – babička už má 96 a piecť už nevládze, ale dal by som si… Takže s Václavom sme šantili na dedine s ostatnými deťmi a mali sme sa dobre. Až kým… Kým mi raz pod nos babka s tetou (dcéry našej prababky) nepoložili Smelého zajka. Nie živého, ale toho od Jozefa Cígera Hronského. Kurnik šopa, kde tú knihu vyhrabali? Mal som ísť do druhého ročníka a zistenie, že som zabudol čítať, bolo prekvapivé a nepríjemné aj pre mňa samotného. A začala prázdninová augustová drina. Primálo obrázkov, primnoho textu – myslel som si pri každom článku. Ale tie dve nepovolili. Závidel som bratovi, ktorého čakal ešte rok v škôlke. Na niektoré strany knihy popršalo aj zopár slzičiek. Bojoval som ale a dostal som sa do toho.

Neprešlo až tak veľa času a vychovávam vlastné deti. A Marek? Ako keby som sa v niektorých situáciách videl. Chlapci prežívajú už druhé svoje letné prázdniny a majú nastúpiť do tretieho ročníka. Oliver číta celkom v pohode. Ale Marek… Naje sa, prečíta krátky článok z Čítanky a potom sa musí znova najesť, lebo vyhladol. Áno, tak dlho mu to trvá. Aj slzy sa objavia. Ale na blbosti je extratrieda. Pred pár dňami sme sa vrátili z východu od babičiek, dedkov, rodiny. Boli sme tam tri týždne. Samozrejme, že pri všetkých aktivitách bolo čítanie a podobné “bezvýznamnosti” bokom. Aj sa Milka Marka opýtala, keď tak raz priveľmi vyvádzal, že je zvedavá, kedy naposledy čítal!? Namiesto toho, aby sa zháčil a zostal ticho, pretože si ten moment už ani nemohol pamätať, zostal úplne pokojný a dlho nepremýšľal nad svojskou odpoveďou. “Bolo to … predvčerom u druhej babky” – začal svoju storry. “Bol to nadpis” – dodal ešte predtým, kým mu do toho mohla mamka skočiť a po kratučkej pauze začal svoje slová víťazoslávne naťahovať, ako keď vyvolávajú na ľad hokejistov NHL. “Ááá boli tooo – POTRAVINY!!!” – zakončil s rozpaženými rukami 🙂

Sme doma a včera už Marek chtiac-nechtiac musel začať bojovať a vyzerá to tak, že jeho spomienky sa o pár rôčkov budú uberať ku knihe Z rozprávky do rozprávky. Tiež má veľa textu a málo obrázkov 🙂