Fico odlifroval najskôr svojho úhlavného nepriateľa Dzurindu do úzadia. Pre 20 miliónov, ktoré vo financovaní SDKU nejako nesedeli. Môj osobný názor je, že ak by bolo všetko v najlepšom poriadku, tak by po krátkom vysvetlení vedenia strany musela táto fakľa zhasnúť okamžite a Dzurinda by sa stiahnúť nemusel. Ale. Fico začal balónik nafukovať a aby veľkosť tohto balónu nezakryla nehorázne kauzy tejto vládnej ganitúry tesne pred voľbami, vzal Dzurinda Ficovi ľuft a balón pomaly spľasol.

Teraz sa situácia obrátila. Popri tom, že Fico diskutuje iba sám so sebou, neodpovedá na otázky novinárov pretože vie, že by musel obhajovať neobhájiteľné, začal sa mu priamo pred nosom nafukovať iný balónisko. Pri financovaní megakampane Smeru v roku 2002 minula táto strana 284 miliónov. Že koľko – to je vedľajšie. Že od koho – tiež vedľajšie. Podstatnejšie je niečo iné. Vyjadrenie Fica, že “… je normálne, ak si budú sponzori za peniaze, ktoré dali strane, po víťazných voľbách robiť nároky na štátne zákazky.”

Je jasné, že Fico poprie aj nos medzi očami, ak to prospeje jemu samému. Bohumil Hanzel, ktorý sám tvrdí, že dal stane pri jej zrode milióny a stretával sa s Ficom, kde padol spomínaný výrok, mu robí teraz veľmi zle. A Fico zúri. Tvrdí, že ide o politického skrachovanca, ktorý klame. Čo má iné neborák robiť? Podľa mňa je schopný vyhlásiť aj niečo také, že Hanzel nepatrí ani do kategórie človek.

Skúsme veľmi krátko pričuchnúť k “skrachovancovi”. Bohumil Hanzel, bol jedným z mála Slovákov, ktorí podpísali Chartu 77 a aj takto ukázal svoju chrbtovú kosť, odvahu a aktívne sa postavil proti totalite v Československu. Bol nepríjemný režimu až tak, že mu vraj “odporúčili” odchod z krajiny. Wikipédia uvádza, že študoval a žil v Štokholme a pracoval na rôznych manažérskych pozíciách. V rokoch 2002-2006 sedel v opozícii ako poslanec Smeru.
A prejdem ku kľúčovej veci, ktorú si vážim na každom človeku – hlasoval podľa svojho svedomia a nie politicky. To sa ale Ficovi nepáčilo…

A teraz Robert Fico. Kvôli tomu, aby jeho kariéra mohla napredovať, vstúpil do Komunistickej strany. Keď sa to rozpadlo povedal aj toto – “Domnievam sa, že do roku 1990 tu bolo množstvo dobrých vecí… Napríklad podpora mladých ľudí, rozličné štipendijné systémy. Netvrďme preto, že vžetko bolo úplne zlé a že tu bola čierna diera.” Dodnes dokáže somarinami zakrývať podstatnejšie veci. Napríklad skrýva koaličné i svoje vlastné kauzy, okrádanie občanov v pochybných verejnoneverejných obstarávaniach, siahanie občanom na ich slobodu (spomeňme si na Hedvigu, na novinárku z Kazachstanu, na návštevu Čínskeho prezidenta),… a o svoju chrbtovú kosť sa súdi.

Možno ide o moje chybné závery, možno som naivný, možno tomu nerozumiem, možno do toho až tak nevidím, ale na základe spomenutého som náchylný veriť Bohumilovi Hanzelovi a iba sa usmievam nad už tradičným osočovaním a vykrúcaním sa súdruha priemera. Preň sa nič po roku 89 nezmenilo. Jemu totiž pravda nehovorí nič. Skrachovanec? Pre mňa je ním ten druhý. Ale nie politický. Morálny. A to je omnoho väčší deficit.