zdoj: spravy rtvs
Dnes sa v našom parlamente udialo niečo, čo si zaslúži opovrhnutie a odsúdenie. Možno si povieme, že ide len o takú banalitu, ale z môjho pohľadu ide o legitimizovanie porušovania zákonov. Kapitán Danko, ktorý zastáva jeden z troch najvyšších ústavných postov v krajine, sa dostal k svojmu titulu podvodom. Jednoducho skopíroval svoju rigoróznu prácu. Z viacerých zdrojov, ale predsa. Dnes ho mali odvolať. Choré je už to, že tento, prepytujem, vyjadrovací domotanec (ak nechcem byť hnusný) nemá ani kúska hrdosti, ani kúska cti. K jeho odvolávaniu totiž vôbec nemalo dôjsť. Mal sklopiť uši, ospravedlniť sa národu a zmiznúť do zabudnutia! Nielen teraz. On to mal spraviť už vtedy, keď olizoval kapitánske výložky! Čítaj ďalej…
(ephoto.sk, autor: Jenda)
Včera som suploval v jednej triede za kolegyňu. Pani riaditeľka ma poprosila, či by som nezašiel so žiakmi oproti cez cestu. Pri knižnici v Skalici sa konal slávnostný akt položenia venca. Pamätná tabuľa tých, ktorých v minulosti režim utláčal, prenasledoval. Figuruje na nej meno skromného, pokorného, charizmatického, významného Skalického rodáka. Čítaj ďalej…
Zo zápasu Orechová Potôň – Holíč
Pracujem s mládežou už roky. Ako učiteľ, ako vychovávateľ, ako tréner šachovej mládeže. Šport ma odjakživa fascinoval tým, čo môže človeku dať, ako môže na človeka pôsobiť, ako vytvára priateľstva, ako formuje osobnosť. Šport ako taký je fenoménom. Čítaj ďalej…
Mladí ľudia majú v sebe “šťavu”. Dokážu človeka obohatiť. Áno, vyčítame im aj také či onaké chyby, ale v svojej podstate, kdesi vnútri, hlboko v srdci majú rozkvitnutú voňavú lúku radosti, chuti do života, túžby po prijatí, porozumení, láske. Rastie a rozvíja sa v nich, ale “poveternostné” vplyvy vonkajšieho sveta im často velia mať tieto túžby schované, navonok hrať pózy, prispôsobiť svoje správanie niekedy aj divnej partii, do ktorej sa dostali. Kvietky na lúke sú niekedy pozatvárané, ale to neznamená, že nečakajú na vykuknutie Slnka a príležitosť rozvinúť sa do krásy. Čítaj ďalej…
Dakedy mal kravu, vyrobil mlieka, tvarohu, masla. Narobil sa jak taký kôň na lúke s kosou pri dorábaní sena. S vidlami v ruke pri odpratávaní hnoja. Tŕpol, keď bola teľná a malo prísť na svet teliatko, len aby sa nič nestalo. A spieval si pri tej tvrdej robote. (Mimochodom som vďačný za to, že som k takej robote, keď sme mali kravu, pričuchol.) Keď bolo dosť pre neho i pre jeho rodinu, tak voľačo predal. Aby aspoň na pšenicu zarobil… Čítaj ďalej…
… po jedných imatrikulačkách na GJB. Učitelia, študenti, vychovávatelia – rodina.
Dnes si pripomíname ako kedysi Slováci povstali. Proti zlu, odvážne, so zbraňou v ruke. Nech už sú na tieto udalosti pohľady historikov také, či onaké, pravdou je, že povstali a nasadili vlastné životy.
Kedysi, keď som učil na gymnáziu v Šaštíne, mal som okolo seba študentov, ktorým som nebol len učiteľom. Ja som s nimi žil. V rozhovoroch, v rôznych mimoškolských aktivitách, akciách, ktoré sa zapisovali hlboko do môjho vnútra. Aj v Malackách, aj teraz v Skalici sa snažím žiť pre žiakov. Priznávam, že je to už trocha iné ako bolo v tom Šaštíne… Iné podmienky, iný kolektív, iná škola. Čítaj ďalej…
Už máme čosi za sebou. Odžité, odpracované. Náš majiteľ nás symbolicky vyniesol sem, aby nám tak poďakoval a vzdal hold. Zaslúžime si to. Už si teraz iba vylihujeme na vysokej skale a pozorujeme. Vedľa nás je dvojkríž, váš symbol. Máte tisícky príbehov, o ktorých by sme vedeli dlho predlho hovoriť. Mieša sa v nich odhodlanie, vytrvalosť, šťastie, pot, prekonávanie seba samého, láska k prírode, k horám…
Čítaj ďalej…
Ján Regec – môj dedo
Kedysi bojoval na fronte a v tom hluku bombardovania, streľby, v tej vojnovej adrenalínom nasiaknutej mele, keď fakt išlo o život, bežal s kamarátom so zbraňou v ruke bok po boku a kamarát mu zrazu hovorí – “Jano, veď ty nemáš oko!” Dedovi viselo oko z tváre. Črepina z nejakej míny ho zasiahla a vyrazila mu ho… Čítaj ďalej…
Kráčali sme po raji. Bolo nás viac, ale my dvaja sme šli spolu. S otcom. Zhovárali sme sa tak, ako už mnoho ráz predtým a verím, že ešte na nejeden rozhovor zostal čas. Chvíle s rodinou, keď sme spoločne na turistike, sú pre mňa niečim výnimočným. Neviem to presne opísať, ale tam, v nádhernej prírode, na skalách tatranských hrdých štítov alebo v čistej prírode kráčajúc po potôčikmi lemovaných turistických chodníkoch v Slovenskom raji, tam cítim niečo neopakovateľné. A ak sú tam okrem mojich detí a manželky aj moji rodičia, je to o to silnejšie. Čítaj ďalej…
Prológ
Od stredy večera sme mali návštevu. Od štvrtka do soboty bol 10.ročník Cibula Festu. V piatok bola slávnosť, keď sa na svojej ceste z Olomouca do Rakúska na chvíľu zastavili v Kopčanoch relikvie svätice. To a mnoho ďalšieho sa zmiešalo dohromady a zapisovalo do nášho vnútra zážitky, ktoré sa už menia na spomienky. Čo v nás ostáva? Čítaj ďalej…
