Marek Šefčík

Koaličný guláš, s prísadami SDKÚ, SaS, KDH, Most-Híd a s ďalšími podprísadami, v predošlom týždni riadne prevrel. Niečo sa v tej polievke vyplavilo na povrch. A nie je to nič chutné…
Pamätám si kritiku, ktorá sa znášala na minulé vládne zoskupenie, ktoré odmietalo mnoho rozumných návrhov zákonov len preto, lebo nevyšli od nich. “Pán kráľ, pozrite, čo som pre vás vymyslel… to je taký zlepšovák. Sem dáte zrno a tu vypadáva múka… a stačí to takto a takto ponoriť do vody a je to.” “Vezmite toho chlapa a hoďte ho do temnice.” … “Milí moji poddaní. Pozrite sa, čo pre vás vymyslel váš dobrý kráľ…!” “Nech žije náš múdry kráľ, ktorý nám vymyslel taký zlepšovák na výrobu múky!” Čítaj ďalej…

Včera som sledoval správy. A pretočil sa mi žalúdok nad tým, že od volieb viedli Košicke teplárne už štyria ľudia – nominanti koalície. Je divné, že sa tam menia takmer ako ľudia pracujúci vo viacsmennej prevádzke. Je to pre nich mimoriadne výhodné. 6 – 13 tisícové platy, k tomu odmeny, po troch týždňoch vo funkcii 90 tisícové odstupné je zlatá baňa. Samozrejme všetko v eurách.  Stačí mať vyoperované morálne zábrany a bubáčiky z podniku, ktorý “spravuje” Fond národného majetku sa len tak sypú. “Spravovanie” zrejme spočíva v tom, že ten národný majetok, alebo lepšie majetok národa sa prelieva z našich vrecák do vrecák vyvolených krátkodobých šéfov. Myslím, že podobné posty by nemali mať s politickou nomináciou nič spoločné. Odborník a dosť. Žiadny nominant… Čítaj ďalej…

„Ocko, máš pupok?“ opýtala sa ma dvojročná dcérka Lianka pri večeri. „Ty máš, mama?“ nedala pokoj ani mamke. „Eva nemala, ani Adam“ načal som pupkovofilozofickú debatu s úsmevom. „Človek vznikol z tekutiny…“ chytil sa hneď Marek a posunul latku debaty o kusisko vyššie. A rozrehotal sa keď mu z toho mozog logicky vydedukoval tvrdenie, ktoré nahlas s prihlásením sa, ako v škole, vykríkol: „Ja som z tekutiny.“ Po týchto slovách tam hovoril čosi o opiciach. Podľa mňa to začal preháňať s programami typu Discovery a Spektrum :). Čítaj ďalej…

Je piatok večer. Skončil sa pracovný týždeň, zvalíte sa do kresla a hľadáte rozptýlenie pri televíznej obrazovke. Zapnete si STV. Veď im predsa pravidelne mesačne platíte koncesionárske poplatky, tak od koho iného by ste mali čakať, že vás za tie vaše prašule, ktoré od vás nasilu ťahajú, pobaví, rozptýli. Takže jednotka. Bum! Kaviareň Slávia s práve vychádzajúcimi hviezdami z Krajíčkovej Repete show. Nechcete stratiť ani sekundu z toho programu, no viete, že estévéčka vysiela nezabudnuteľné relácie aj na ďalších dvoch okruhoch. Čítaj ďalej…

Prelom rokov a takmer celé dva januárové týždne sme strávili s rodinkou na východe u mojich rodičov i svokrovcov. Na konci prázdnin sa situácia drobátko skomplikovala a náš plánovaný návrat domov 7.1. sa musel, kvôli poruche na brzdách nášho auta a nutnej oprave, odložiť až na utorok 11.1. Musel som vziať ešte dva dni voľna v práci navyše, chlapcov v škole ospravedlniť… a čakať. Čítaj ďalej…

Pod nosom máme Lidl. Chodíme tam nakupovať. Aj dnes som bol. A mám silné podozrenie, že aj zamestnanci Lidlu nakupujú v Lidli. To by nebolo nič zaujímavé, keby neplatil dovetok, že za ich nákup platíme my. Teda, neviem, či tak robia aj iní, ale tá pani, u ktorej som dnes platil ja, určite. Mám vo zvyku, si, po zaplatení ešte stojac blízko pokladne, skontrolovať pokladničný blok. Všímal som si aj iných ľudí a musím povedať, že to tak nerobí každý. Dokonca sa dá povedať, že málokto. Kura, chlieb, rožky, kapusta, brokolica, cibuľa, kukurica, kukuričné chrumky a červené pomaranče. Prezradil som vám, čo som dnes nakúpil. Kým to pani v modrom firemnom tričku nablokovala, postupne som si nákup naukladal do tašky, zaplatil som kartou a ako tradične – kontrolujem. Čítaj ďalej…

Na adventnom venci sa rozhorela aj štvrtá svieca, čo je neklamný znak toho, že naše čakanie sa pomaličky končí. Čakanie na oslavy narodenín. Jeho narodenín. Prichádza čas, kedy sa budeme navzájom obdarúvať. Viac ako inokedy. Budeme sa tešiť, rodinky sa zídu a spoločne budú tráviť chvíle okolo štedrovečerného stola. Zaznie koleda, v diaľke bude počuť spev zvonov. Niektorí z nás sa vyberú aj na polnočnú. Iba jednu jedinú chybu to bude mať. Oslávenec s nami nebude… Smutné… Čítaj ďalej…

Čo všetko sa dá stihnúť za dva roky? Veľmi, veľmi veľa. Dokonca viac, ako kedykoľvek počas dvojročného obdobia v budúcnosti. Dá sa narodiť, naučiť sa loziť, chodiť, rozprávať, tancovať a postaviť do pozoru celú rodinu. To je asi tak v skratke to, čo dokázala naša Lianka. Je toho fakt dosť, ale ešte by som privítal odstránenie airbagov zo zadku. Vyložiť sa do plienky a potom každému vysvetľovať, ako ju treba umyť, to vie, ale myslím, že to nie je tá správna cesta…

Predstavte si, že prídete z práce domov a tam tri deti. Je to na jednej strane ďalšie vysávanie energie a na strane druhej dobíjanie bateriek životného optimizmu. Hovorím o situáciách, keď to nejde ako by malo a úsmev sa na pery dostáva len ťažko. Deti majú tú schopnosť prinútiť vás smiať sa. A potom už neuhnete. Strhnú vás. Keď minule vyliezla Lianka z detskej izby a za ňou jej kostymér Marek, smiechu sme sa s Milkou nezdržali. Veď posúďte sami…

Čítaj ďalej…

V piatok bola hnusná zima. Ja viem, že sa jej niekto teší a preto sa ospravedlňujem za tú hnusnú, ale bola hnusná. Padal snežik padal nám, blbé boli cesty – si spievam. Ale do spevu vtedy nebolo môjmu bratovi. Spoločne s troma kamarátmi sa, po vykonanej práci kdesi pri Prahe, sťahoval k hraniciam do Kyjova. To je blízko Holíča a teda plán bol zastaviť sa na chvíľu aj u nás. Čítaj ďalej…

Nie prvý krát píšem, že som sa po predošlých parlamentných voľbách a zostavení pravicovo orientovanej vlády potešil. Aj to som už písal, že sa mi nepáči, ako sa do vlády „prebojoval“ Mikuláš Dzurinda. Aj o možných dôvodoch podpory Trnku ako generálneho prokurátora zo strany SDKÚ som špekuloval. Čítaj ďalej…