Občas nejaké hodiny odsuplujem za kolegov. Minule slovenčina, predtým spoločenskovedný seminár, potom geografia. Snažím sa využiť čas, prebrať niečo k veci. Na slovenčine som neraz záhorákov učil východniarske výrazy a naopak, oni hľadali záhorácke slová, ktorým by som nerozumel ja. Alebo sa bavíme o Kukučínovi a jeho dielach, alebo príde na “Mor ho!”. Na geografii padla na pretras globálna politická situácia a, takmer dospelí ľudia, vyjadrovali názor na Trumpove kroky, na situáciu na Blízkom východe. Zazneli také i onaké názory. Na spoločenskovednom seminári som nadhodil aj tému Kuciak. Neberiem im ich názory, ale z niektorých ma trocha zamrazilo. Mladí ľudia majú iný pohľad na svet. Majú zväčša otvorenú myseľ, majú množstvo dostupných informácií, aké sme v ich veku my nemali. Triedia ich, vyhodnocujú. Z nášho pohľadu niekedy pozitívne a inokedy sa tomu divíme čo z toho vylezie… Čítaj ďalej…
Od Silvestra som mal zásielku na pošte. Boli sme s rodinkou medzi sviatkami u rodičov a keď sme sa vrátili domov, našiel som si od poštára žltý lístok, že ma čaká na pošte zásielka. Nadrozmerný list. Meno odosielateľa som rozlúštiť nedokázal. Keď som sa napokon dopracoval k tomu, že si to vyzdvihnem, nevedel som, čo to vlastne je ešte ani vtedy, keď som si to prevzal. Zistil som, že je to od môjho bývalého študenta. Bublinkovú veľkú obálku som otvoril až doma. A čakalo ma prekvapenie… Čítaj ďalej…
(foto: citynews1130.com)
Mne to rozum nebral, keď som sa dozvedel správu, že niekto si akoby zamenil svet s počítačovou hrou. Navyše, keď ide o človeka, ktorý, kvôli svojmu veku, určite nie je odchovaný na videohrách. Predstavte si, že máte joystick, nasmerujete si to na živý terč – človeka a potom, keď je cieľ zameraný, tak stlačíte gombík a … odbachnete ho. Hotovo. Čítaj ďalej…
Chcel športovať, žiť zdravšie, zahodiť za hlavu mladícke nerozvážnosti. Vykašľal sa jedného dňa na cigarety, no kým sa k tomu dopracoval, veľmi sa natrápil. Rozum chcel, ale telo sa závislosti odmietalo zbaviť. Podarilo sa to však a začal brať život trocha vážnejšie. Hovorím o období okolo môjho narodenia… Hrával futbal za Bijacovce. Nejakú okresnú súťaž. Chytal v bráne. Bol to prelom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Ja som bol v tom čase najskôr malý špunt v kočiari a mama sa so mnou prechádzala poza bránu a neskôr som sa jej na ihrisku točil okolo sukne. Túto otcovu “kariéru” si nepamätám. Iba z rozprávania viem, aké to bolo. Hovorili o ňom, že vyškriabal loptu zo zdanlivo nemožných situácií, že by sa až človek divil čo všetko dokázal chytiť, ale potom sa prihodil nejaký poťagól, ktorý mohol v pohode chytiť… Mama si spomína, ako po nedeli musela meniť plachty, lebo jeho krvavé odreniny, ktoré mal z ochotného hádzania sa na tvrdom teréne, boli aj večer mokvavé… Čítaj ďalej…
(foto: páter Matúš)
Poznám ho krátko. Pár mesiacov. Nemá veľmi šťastie v živote. Trápi sa, hľadá sa. Jeho tvár je pričasto smutná. Videl som ho pár krát sa usmiať – poväčšine vtedy, keď som povedal nejakú blbosť, niečo vtipné na jeho adresu. Nie je veriaci. Ani neviem, čo mi to napadlo, ale len tak, medzi rečou, som sa ho opýtal, čo bude robiť o polnoci. Asi to bola aj preňho prekvapivá otázka. Zareagoval, že ešte nevie…
Čítaj ďalej…
Neustále sa musíme zamýšľať nad životom. Niečo v našom vnútri nás núti, aby sme tak konali, bez ohľadu na to, či chceme, či nie. Väčšinou sa zahĺbime, alebo lepšie povedané, snažíme sa pochopiť hĺbku zmyslu života. Prečo tu vlastne sme? Môžeme viesť nekonečné diskusie, môžeme sa domnievať, presviedčať jeden druhého, môžeme veriť Kristovi, alebo jeho učenie spochybňovať. Niektorí sa priklonia na túto stranu, iní tam a ďalší vymyslia celkom iný filozofický prúd… Čítaj ďalej…
Helena Weinwurmová s Petrou Nagyovou (foto: archív Petry Nagyovej)
Moje deti si to už povedať nebudú môcť. Odíde naša generácia a tej ďalšej ostanú len knihy, videá ale už nie svedectvá. Mám to šťastie na osobné stretnutia a rozhovory s veľkými ľuďmi, ktorým životy ovplyvnili dva zverské “izmy”.
Čítaj ďalej…
Pre nich tá udalosť znamenala len toľko, že pred ňou boli tí, ktorým nič nechýbalo a keďže po nej neboli právoplatne menovite odsúdení, ale zvrtlo sa to len na akúsi všeobecnú vinu, tak viacerí z nich využili ponovembrové udalosti na to, aby prehodili výhybku na rovnejšiu koľaj bez prekážok a zneužili slobodu podnikania v svoj prospech. Privatizovali firmy, dostávali sa k ešte väčším majetkom, ako mali predtým a … znova im bolo (je) „dobre“. Čítaj ďalej…
(foto: Peter Dérer)
Netreba sa obzerať všade vôkol seba. Treba si ju pestovať vo svojom vnútri a ona vyrastie, zakvitne, zarodí. Určite. Nezabudnúť zalievať. Pravidelne. Chrániť, ako jemnú rastlinku. Nedať vetru zlomiť ju, sfúknuť, zničiť. Čítaj ďalej…
Dieťatko narodené v 24. týždni tehotenstva (zdroj: sme.sk)
Tento článok vznikol na prianie otca nebohého chlapčeka. Áno, všetko nasvedčuje tomu, že sa v záznamoch malo objaviť nie “biologický materiál”, ale “riadne narodený chlapec”.
Kamarát chodil vtedy smutný. Nevedel čo si počať. Vedel, že sa stala obrovská chyba, ktorá stála jeho syna život. Ale bojovať proti presile? Postaviť sa proti inštitúcii? Ako? V tej bolesti však nezložil zbrane. Konal. Nie v snahe o pomstu, ale v snahe dosiahnuť spravodlivosť. Dokázať, že niekto ľahostajným prístupom pochybil a jeho prvorodený syn zomrel. Jeho bolesť i bolesť jeho partnerky zo straty vytúženého dieťaťa bola veľká…
Teraz čakajú znova potomka. Tešia sa, ale majú obrovské obavy. Ju už previezli z tej nemocnice do Bratislavy. Nechcú zažiť druhý krát to isté.
Zaklopal mi na dvere. V ruke držal list… Čítaj ďalej…
Občas nejaké hodiny odsuplujem za kolegov. Minule slovenčina, predtým spoločenskovedný seminár, potom geografia. Snažím sa využiť čas, prebrať niečo k veci. Na slovenčine som neraz záhorákov učil východniarske výrazy a naopak, oni hľadali záhorácke slová, ktorým by som nerozumel ja. Alebo sa bavíme o Kukučínovi a jeho dielach, alebo príde na “Mor ho!”. Na geografii padla na pretras globálna politická situácia a, takmer dospelí ľudia, vyjadrovali názor na Trumpove kroky, na situáciu na Blízkom východe. Zazneli také i onaké názory. Na spoločenskovednom seminári som nadhodil aj tému Kuciak. Neberiem im ich názory, ale z niektorých ma trocha zamrazilo. Mladí ľudia majú iný pohľad na svet. Majú zväčša otvorenú myseľ, majú množstvo dostupných informácií, aké sme v ich veku my nemali. Triedia ich, vyhodnocujú. Z nášho pohľadu niekedy pozitívne a inokedy sa tomu divíme čo z toho vylezie… Čítaj ďalej…
