Marek Šefčík

Žijeme prítomnosť. Asi si veľmi nenavyberáme a tak to musí byť. Nedá sa žiť ani minulosť, ani budúcnosť. Sme jednoducho zasadení v záhrade Zem medzi ostatné “rastlinky” a žijeme si svoje životy. Nedokážeme si predstaviť život bez času.Veľký tresk. Ján o tomto zrode všetkého krásne píše “Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.” (Jn 1,1-3) A keď vtedy “povstalo všetko”, tak aj čas. vnímame svet okolo seba a môžme sami o sebe povedať, že žijeme teraz.

V televízii som pred pár dňami zachytil debatu s Jiřím Grygarom o astronómii, zrode vesmíru, o tom, ako z ničoho mohlo povstať niečo. Keďže som trafený podobným smerom a mám záujem o podobné veci, so záujmom som počúval, sledoval, premýšľal. Žijeme síce prítomnosť, ale Boh nám dal tú možnosť pozrieť sa aj do ďalekej minulosti. A to nie do hocijakej. Máme trúfalosť hovoriť o miliardách rokov. Všetko toto môžme vďaka síce obrovskej, ale konečnej rýchlosti svetla a jeho putovaniu vesmírom. Nie sme stredom vesmíru. Dokonca ani v strede našej galaxie. A ani v strede našej Slnečnej sústavy. Hm, to posledné by fakt blbo dopadlo :). Ale sme zložení z častíc, mikroobjektov, ktoré boli kedysi súčasťou predošlej generácie hviezd a ktovie, kde všade sme takto už vo vesmíre boli… A keď skonáme a skoná aj Zem, ktohovie, kde sa ešte náš prach dostane… V istom zmysle tak môžme povedať, že sme vo vesmíre vlastne všade. Predtým, teraz, potom. Aj takto som si vysvetlil a doplnil niektoré Grygarove úvahy.

V piatok som sa vracal busom domov z práce. A výnimočne so mnou cestoval jeden môj starý známy. Salezián, kňaz, ktorý momentálne síce pôsobí inde, ale prišiel na zopár dní navštíviť príbuzných. Troška sme si pokecali. V prítomnosti :). V rozhovore, okrem iného, prišla na pretras aj naša práca s mládežou, s deťmi. A mozaika minulosť+prítomnosť+budúcnosť sa začala uzatvárať, keď mi Robo (prepáč, že som ťa menoval… ušlo mi to omylom :)) pripomenul, že pohľad do detských očí, je pohľad do budúcnosti. Dnes sme boli na svätej omši, po ktorej on sám vysluhoval krst svojmu maličkému synovcovi. Vtedy som si znova spomenul, kam sa mám dívať, keď sa chcem pozrieť do budúcnosti.

Áno, žime naplno svoju prítomnosť. Pre iných. Stvoriteľ nás síce obmedzil časom, ale nechal nám tiež možnosť, ako sa dívať na Jeho nekonečnú veľkosť. Nazad za seba, cez nekonečný vesmír a žmurkajúce hviezdičky a dopredu cez žmurkajúce očká našej Lianky, alebo trebárs vašej Zuzičky.