Marek Šefčík

Vysvetľujem exponenciálne a logaritmické funkcie gymnazistom no ich pohľad prezrádza, že myseľ sa práve nadychuje na čerstvom vzduchu, alebo surfuje facebookom, alebo iba tak sa bezcieľne necháva unášať vetrom. Darmo spomínam exponenciálny pokles tlaku s nadmorskou výškou, nalietavanie hmyzu na svoju korisť po časti logaritmickej špirály, alebo rozmnožovanie baktérií… troška zaujme zložený úrok a nárast eur na bankovom účte. Prichádzam domov, otváram dvere, pribehnú chlapci. Ahoj ocko a ešte predtým, ako sa stihnem vyzuť objímajú ma okolo nôh. A zbadá to Kvietok. nasledujúc príklad svojich bratov pricupká aj ona. Potom sa odstrojím a zvítam s Milkou. Som hladný, ale o všetko je postarané… Šikovnice pracujú ako včeličky…

Ja mám najradšej na sladko, plnené lekvárom. Ale robíme aj zemiakové...

... ale najlepšie chutia, keď sú pripravované s láskou 🙂

Po dobrom obede je občas výborné, ako hovoríme my vychodňare, šorik dva sebe zdrimnuc. Asi sa Lianke môj výzor veľmi nepozdáva, a tak sa to pokúsila vylepšiť. Mne vyhovovalo maximálne to škrabkanie po hlave a o chvíľočku už som prechádzal hladinou alfa…

Tvorca so svojim dielom... aj dielo bolo zjavne spokojné 🙂

Niekto si potom spokojne vydriemkava, ale iní majú povinnosti a chtiac nechtiac, musia “pracovať”…

Na vzdelávanie sa zabúdať nesmie...

Potom musí prísť zaslúžená odmena, ktorá pohladí chuťové bunky…

To je pohodička...

A večer? Bodla by nejaká diskotéka. Ani to nie je problém. Obujeme sa a môžme ísť…

"Ja som pripravená. Ideme?"

Ale nie, nejdeme nikam. Doma si spravíme disko… Po chvíli bláznivého skákania nám začína byť akosi veľmi teplo. Nevidí nás nikto? Nie. Tak dolu tričká! Ahaho! Mama nás fotí. Kašlime na to. Nám je veselo, nám je dobre, skáčme pekne do rytmu… raz, dva, tri, raz, dva, tri, hop, hop, hop…

Dokumentaristické oko našej mamky zachytilo aj tento okamih... mimochodom "Všetko najlepšie k dnešnému dňu matiek, ti prajeme a ďakujeme za všetko".

Nie sme stroje, sme ľudia. Aj ja. Po tých logaritmoch a funkciách a starostiach a cestovaní a školeniach a vlastne po každom dni, sa mi na ceste domov akosi zrýchli a natiahne krok. Viem, že štrngnú kľúče, zložím ruksak a nestihnem sa vyzuť a už tam budú. Dúfam, že im to vydrží čo najdlhšie. Ja sa budem tiež snažiť čo najdlhšie ostať tým istým bláznom, ako som doteraz. A možno väčším. Starosti? Áno sú. Ale je tu povolený doping. Rodina. A za tým všetkým sa skrýva tá, ktorá tomu dáva život, ktorá maže celé súkolie, aby to fungovalo ako má. Mamka.

“Všetko najlepšie k dnešnému Dňu matiek všetkým mamám. Všetkým tým mamičkám, ktoré sú lepidlom, či tmelom vlastných rodín. Ďakujeme vám mamičky naše.”