Marek Šefčík

Dnes sa v mnohých mestách na našom Slovensku konajú protestné akcie. Zdvíha sa “hlas ulice” proti politikom, ktorí si po kúskoch rozoberajú našu krajinu. Im a gigafirmám patríme ako poddaní. A nepáči sa nám to. Predovšetkým sa prebúdza mládež a formuluje požiadavky, chce aby odstupili, aby sa všetko riadne prešetrilo, aby, aby, aby. Je toho viac. Že Dzurinda? Fico? Mikloš? Neviem, kto všetko a ako hlboko je namočený v tej opičej kauze. Jedno si však trúfam povedať na plnú hubu – tých goríl a goriliek tu behá po krajine obrovské množstvo. Ja som dnes zopár takých stretol…

Korupcia.  Wikipédia uvádza, že je to v užšom slova zmysle podplácanie (aktívne, či pasívne). V širšom zmysle slova vraj ide o poskytovanie, alebo prijímanie prospechu, neoprávnených výhod, zneužívanie verejnej moci, alebo porušenie všeobecného záujmu v prospech špeciálnej výhody. A ešte v najširšom zmysle slova je tam uvedené, že ide o morálnu skazenosť najmä verejných a politických činiteľov.

Práve korupcia je momentálne tým otlakom, ktorý našu politickú scénu trápi najviac. Teda nás trápi. Ak bol ten otlak ukrytý v ponožke a v topánke, vedeli sme o ňom, vedeli sme o mnohých takých otlakoch, ale nikomu nič nedokázali, nikoho neodsúdili, a tak sme aj s otlakmi kráčali ďalej. Lenže teraz jeden praskol. Už nie je možné ho skryť, ulica kričí “vyšetriť, vyvodiť zodpovednosť!” Rana je boľavá, vyteká z nej nechutný hnis. Môže mokvať dlho predlho. Môžme ho opäť ukryť do topánky a pokúsiť sa kráčať aj takto brzdení ďalej. No najideálnejšie by bolo vydezinfikovať a ono sa to potom zacelí. Netreba to nechať tak. Aj keď “lekári” týchto rán majú na svojom čele Harabinladína, treba veriť, že polícia, vyšetrovatelia zapracujú, pridajú sa sudcovia a konečne na niekoho prstom ukážu…

No ani tak sa situácia nevyrieši. Je to málo. Pretože vyrastú nové otlaky. Malých pľuzgierikov je tu neúrekom a tie môžu prerásť do podobných problémov, ako sa riešia dnes v uliciach…

Chcel by som poukázať na jednu vec, o ktorej Wikipédia pri slovku korupcia nehovorí. Podľa mňa, nie je podstatné pri tej morálnej skazenosti zvanej korupcia ani tak to, že si niekto prilepší, ale dôležitejšie je to, že si niekto výrazne pohorší. O korupcii napríklad v športe, či iných oblastiach by sa tiež dalo písať ale také zdravotníctvo je exemplárnym prípadom toho, koľko goriliek sa medzi nami nachádza. To, že vy dáte fľašu a dezert síce môže pomôcť vášmu blízkemu v nemocnici, ale treba si uvedomiť, že to automaticky znamená, že ten, kto nič nedal, je znevýhodnený. Také príjmy lekárov za objednávanie pacientov v ambulanciách sú obyčajným zdieraním ľudí a ide, podľa mňa, o korupčné správanie. Zaplatil si 5, 7 či 10 €? Si zvýhodnený. Nemáš na to, aby si sa objednal? Čakaj si v čakárni celý deň. Niektorí lekári si takto prilepšujú denne možno aj o 150 – 200 €. A to samozrejme nie je ich jediný príjem. A čia je to chyba? Nás goriliek! Ak by nikto neplatil za objednávanie, lekári by si na takéto peniaze neprišli. A do ambulancie by sa vchádzalo podľa poradia. Odstrániť tieto pľuzgieriky je omnoho, omnoho ťažšie, ako vyliečiť veľkú gorilu. Jednoducho sme takto vychovávaní… dezertík sem, fľaška tam. Treba si uvedomiť, že takto ubližujeme a znevýhodňujeme tých, ktorí na to nemajú. A vlastne korumpujeme.

Dnes som bol s tým mojim potraseným mozgom na kontrole u neurologičky. Posedel som si. Aj keď som mal na lístku – akútny pacient. Neplatiaci pacient. Už v telefóne sestrička nezabudla poznamenať, že sa u nich objednáva a za to aj platí. A keď som odchádzal, jej posledná veta – “Ak bude prípadná kontrola, zavolajte si a objednajte sa.” V čakárni sa ľudia menili, prichádzali, odchádzali, platili. Ja a jeden pán sme si posedeli. asi už nebolo koho brať, tak zobrali aj nás. Bavil som sa s ním o tom. Treba, aby nás bolo viac. Nedávajme svojim deťom návod, ako sa stať gorilkou…