Levova jama
Pred istým časom ma pozvali na šachový turnaj do Skalice. Prihlásil som sa. Termín bol naplánovaný na 25.8. až 31.8.2019. V roku 1996 som sa zúčastnil na otvorených Medzinárodných majstrovstvách Slovenska v Prešove ešte pred vyše 20-timi rokmi. Študoval som na výške v Prešove a mal som to blízko. Bolo tam asi 150 účastníkov a mne ten týždňový turnaj vyšiel nad očakávanie…
Venujem sa viac organizácii okolo šachu a funkcionárčeniu a trénovaniu žiakov no a po dlhej dobe som si mal možnosť zahrať na nejakom turnaji. Lenže toto nebol pre mňa, amatéra, turnaj, ale rovno “jama levova”. Keď som sa dozvedel štartovú listinu (40 účastníkov v hlavnom turnaji z 8 krajín), na ktorej figurovalo až 7 veľmajstrov a ďalší titulovaní šachisti medzinárodní majstri či majstri FIDE (šachová federácia), tak som vedel, že každý získaný bodík bude dobrý. Napokon som 6 partií prehral a tri vyhral. “Školili” ma omnoho mladší šachisti. Odohral som 9 partií, pričom väčšina z nich bolo štvor či päťhodinových sústredení sa za šachovnicou. Je to namáhavý boj človeka predovšetkým so sebou samým. A v takomto turnaji sa ani najmenšia chybička neodpúšťa. Aj sa mi to stalo. Po chybe nasledovalo neraz trpké precitnutie z podcenenia nejakej kombinácie súpera…
Bolo to pre mňa ťažké. Pozitívny bol však napríklad pohľad na nášho najmladšieho veľmajstra Jerguša Pecháča, ktorý ešte nemá 18 a obsadil v turnaji 3.miesto. Množstvo ďalších mladých, šikovných šachistov zo Slovenska, Ruska, Poľska, Českej republiky,… ktorým sa venujú špičkoví tréneri, veľmajstri si počínalo vynikajúco. Aj sprievodného turnaja sa zúčastnilo množstvo mladých šachistov (celkový počet v sprievodnom turnaji 48 účastníkov). Z našich mladých, z nášho Šachového klubu Holíč iba môj syn Oliver. Pre všetkých to bola vynikajúca skúsenosť, skúška odolnosti, otestovanie si vlastných síl.
Ukázalo sa znova aj heslo FIDE Gens una sumus (Sme jedna rodina) v plnej kráse. Deti, mládež, dospelí, aj dôchodcovia na jednom spoločnom, peknom podujatí. Tu spomeniem, že Šachový klub Holíč predsa len zaznamenal úspech. Jožko Vach sa stal v sprievodnom turnaji najvyššie umiestneným seniorom a dostal pohár. Pekný úspech. Blahoželám.
Šachy sú niekedy drina. Inokedy vám doprajú zažiť krásne pocity úspechu. Tak to ale v živote býva. Písal som o tom už neraz, ale heslo Slovenského šachového zväzu, že “Šach je viac ako šport” má niečo do seba a kto šachy hráva a trocha tomu rozumie, iste mi dá za pravdu.
Po prehrách som chodil domov zničený, unavený. Predovšetkým v 2.kole som mal kvalitného súpera na lopate a … pokazil som to jedným nepresným ťahom v časovom strese. Lenže bolo aj pár svetlých chvíľok, keď po ťažkom boji prišla výhra. A ešte ma potešila jedna zaujímavá vec. Pri takej kvalite hráčov turnaja som to skutočne nečakal, ale moju víťaznú partiu zo 6.kola vyhodnotili rozhodcovia ako najkrajšiu partiu kola s odôvodnením, že bola veľmi dlhá (viac ako 5 hodín) a bolo v nej “veľmi pekné manévrovanie figúr”. Nebudem klamať – potešilo to. Aj toto sú zážitky za šachovnicou…
Organizátorom som sľúbil, že ak mi to vyjde, tak sa prihlásim aj na budúci rok. Do tej jamy levovej chcem vstúpiť znova, ale silnejší. “Musím sa veľa učiť, mamička :)” Verím, že sa pridajú aj ďalší šachisti z nášho klubu.
Na záver jedno veľké Ďakujem. Organizujem pravidelne len jednodňový turnaj a viem, že to nie je ľahké. Preto klobúk dolu pred organizátormi. Vďaka rozhodcom i všetkým zo šachovej rodiny za príjemnú atmosféru.
… a ešte jedna perlička na záver. Najvyšší titul v šachu je veľmajster. Medzinárodný majster, Rus Mikhail Demidov získal z 9 partií 7 bodov. Tým, že mal v turnaji veľmi kvalitných súperov a získal s nimi dostatočné množstvo bodov splnil tretiu veľmajstrovskú normu (prvé dve si uhral už predtým), čo znamená, že už do konca života má právo používať titul GM, teda šachový veľmajster. V Skalici sa teda zrodil nový veľmajster na šachovom nebi. Aj toto musí organizátorov tešiť. Nielen Mikhail na ten turnaj určite nezabudne…