Ja mám všetko
… v podstate áno. Mám čo potrebujem. Dokonca viac, ako mne a mojej rodine treba na každodenný život. Nemyslím si o sebe, že som bohatý, ale v istom zmysle som veľmi bohatý. Je to o pohľade na vec. O tom, s kým sa porovnávam, o tom, ako je zadefinované bohatstvo, alebo presnejšie o tom, na aký životný štandard je človek zvyknutý. Nehladujeme, máme strechu nad hlavou, môžme sa obliecť, dokonca môžme investovať do nejakých koníčkov, záľub. Nie je to veľa, ale je to dosť.
Negatívne vlastnosti sú akási rýchlorastúca burina. Pozitívne, krásne kvetinky treba naopak, ochraňovať, pestovať, starať sa o ne. Nedať, nepodeliť sa, egoisticky myslieť len na seba, je v živočíšnej ríši bežná vec. Je to také… živočíšne. Pomôcť, chrániť, zľutovať sa, investovať do iných, milovať tých druhých je hodné obdivu a nie zas tak úplne bežné. Je to také… božské.
Noviny, správy na nete i v televízii sú popretkávané informáciami o utečencoch. A masíruje sa spoločenská mienka z dvoch strán – pre a proti. Zachytil som niečo o petícii, ktorú iniciovali ľudia, blízki heslám ako napríklad “Za Boha, za národ”. Ľudia z prostredia istého župana. Petícia je namierená proti prijatiu ľudí, ktorí utekajú spolu so svojimi rodinami pred prenasledovaním a smrťou vo svojej vlastnej krajine. Je prinajmenšom divné, keď sa títo “vyholenci” hlásia ku kresťanstvu a na druhej strane rozširujú nenávisť človeka k človeku. Nevyzdvihol snáď Kristus v jednom z podobenstiev nezištnú a obetavú pomoc Samaritána (Lk 10, 25-37)? Príslušníci židovského národa opovrhli Židom. Samaritán však nehľadel na pôvod, postavenie, vieru, národnosť. Videl pred sebou iba človeka, ktorému bolo treba pomôcť. Židia pritom Samaritánmi v tej dobe opovrhovali. A práve jeho dal aj nám Ježiš za príklad. Pápež František prosí o pomoc pre týchto ľudí, ktorí prišli o slobodu a my zvierame päste a otáčame sa chrbtom.
“Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” (Mt 25, 40). Bohatstvo človeka je jeho nešťastím, ak nedokáže dávať a pomáhať. Ale môže byť požehnaním, ak tým, čo má, dokáže spraviť lepším život svojich blížnych. A netreba mať priveľa, aby sme o sebe mohli tvrdiť, že sme bohatí a mohli pomáhať. “Stačí široké, láskavé srdce… však Matka Tereza?”
4.2.2016 – Článok bol pôvodne napísaný 20.6.2015. Po hackerskom útoku zachránený a opätovne na stránku pridaný. Chýba pôvodná ilustračná fotografia.