Ocko a prečo sú tam tie oranžové stĺpiky? – opýtal sa ma Oliver. Aby tam nikto neparkoval. Tam majú miesto významnejší hostia – odvetil som. A kto tam príde? – pokračoval. Pán Fico – odpovedala za mňa Milka. A ešte aký pán? – opýtala sa ma, aby som jej pripomenul. Nestihol som sa ani nadýchnuť a Marek zaťal sfleku – Mečiar… Už v tej chvíli som sa pousmial, no vzápätí zakontroval Oliver vážne, s úplne kamennou tvárou – hmmm preháááňaš! A po tejto jeho reakcii sme sa už s Milkou nezmohli ani na slovo, pretože sa nám tlačili od smiechu slzy do očí. Keby ste videli tých expertov pučili by ste sa s nami.

Deti vždy boli a budú obrovskou studnicou humoru. O dvojčatách a ich nevinnej konverzácii to platí dvojnásobne. Ďakujem Bohu, že ich mám. Život s nimi je síce zložitejší, ale omnoho krajší. To, že okolo nás prechádzal prezident Slovenska nepovažujem ani zďaleka za nejaký silný zážitok. No zistenie päťročných chlapcov, že Fico áno, ale Mečiar je už priveľa, si zapamätám na furt.

Ešte raz, vďaka za dvojčatá… O rok, ak Boh dá, sme tu opäť. 🙂