Marek Šefčík

Je piatok večer. Skončil sa pracovný týždeň, zvalíte sa do kresla a hľadáte rozptýlenie pri televíznej obrazovke. Zapnete si STV. Veď im predsa pravidelne mesačne platíte koncesionárske poplatky, tak od koho iného by ste mali čakať, že vás za tie vaše prašule, ktoré od vás nasilu ťahajú, pobaví, rozptýli. Takže jednotka. Bum! Kaviareň Slávia s práve vychádzajúcimi hviezdami z Krajíčkovej Repete show. Nechcete stratiť ani sekundu z toho programu, no viete, že estévéčka vysiela nezabudnuteľné relácie aj na ďalších dvoch okruhoch. Dvojka. V tom istom čase. Klubový psychologický film, ktorý vám bezpochyby padne vhod. Na piatkový primetime ako stvorená lahôdka. Ale veď vy ste, okrem iného, aj športový fanúšik. Chtiac-nechtiac musíte podporiť v sledovanosti aj Trojku. Kto by dával nejaký aktuálny trápny futbal, či inú plochú zábavku, keď v archíve ležia také skvosty ako Majstrovstvá Európy s Pľjuščenkom? Jednoznačná voľba tvorcov programu – ľad a ladný pohyb na korčuliach víťazí nad live prenosmi… A slza z oka sa vám vykotúľa po líci z tej krásy a dopadne rovno na jedno z tlačidiel ovládača. Preľaknete sa. Čo ak tá slza zatečie do vnútra a chudák prístroj zoskratuje? A potom už neprepnete. Nebudete môcť surfovať medzi Jednotkou, Dvojkou a Trojkou. Aká by to bola škoda, keď platíte za všetky tri okruhy… V tomto takmer hororovom rozpoložení, vám skrsne geniálna myšlienka. Chcete predsa využiť všetko, čo vám verejnoprávna za vaše eurá poskytuje… Tri telky. Zajtra nejdete do práce. Je sobota. Máte čas, zájsť do elektra a kúpiť ešte dva televízory. Jeden nastavíte na Jednotku, ďalší na Dvojku a ten tretí na Trojku. Nikdy vám nič neunikne a budete si môcť vychutnať každú reprízu znova a znova. Nie je to geniálne? Rozbehnete sa za susedom, aby ste mu zvestovali, čo sa vám podarilo z vášho mozgu dostať. Na polceste sa však zastavíte a prehodnotíte svoj postup. Nech si na to príde chrapúň sám. A vôbec… Veď on “koncesie” neplatí vôbec. Má potom právo čerpať zo všetkých troch okruhov? Ani z jedného! Ako vôbec môže mať ten charakter, neplatiť a čerpať. Fuj!

A už sa naťahujete po letákoch s elektronikou a vyberáte, ktoré dva kúsky sú vôbec hodné vysielať tú kvalitu…

Nieže vám napadne, pán Sulík, splniť, čo ste sľubovali. Koncesionárske poplatky musia zostať za každú cenu. Aj tak nemáme peniaze kam dávať…