Hral si dobre futbal, v hokejbale si na škole nemal konkurenciu. A to nielen v útoku, ale dokonca aj v bránke. Spomínam si, ako si ma učil strieľať. Vysvetlil si mi teóriu, ako držať hokejku, ako pracovať rukami,… ale sorry, v praxi mi to ešte stále dajako nejde.

Bol si športovcom, ale aj hudobníkom. A to nie hocijakým. Tykal si basgitare, no podmaniť si si dokázal aj orgán v národnej bazilike. A klavír? Tak na ten mám špeciálnu spomienku. Bol si prvák. Na hudobno-zábavnej súťaži Cecilfest si vymyslel svoj text na Ozyho skladbu a sám si sa doprevádzal na klavíri. Spieval si vtipne o matematike, ktorú som ťa učil. Dodnes sa mi často vynára melódia i text tej skladby. Na prvých dvoch miestach to bolo nerozhodné. Ja som sa priklonil na tvoju stranu a ty si tú súťaž vyhral. Keď si potom nad hlavu zdvíhal víťazný pohár, na chvíľu sa zdalo akoby si vyhral formulu 1.

Na fyzike si hľadal podstatu. Pýtal si sa, ako veci fungujú a snažil si sa im pozrieť až na vnútornosti. Spomínam na rozobratý mobil, v ktorom si hľadal mikrofón… Na biológiu a chémiu si sa pred maturitou, podľa vlastných slov, takmer neučil. A boli z toho jednotky. Z toho logicky vyplýva, že si si z vyučovacích hodín dokázal zapamätať naozaj veľmi veľa. Nakoniec si sa pre tú vysokú školu predsa len rozhodol.

Ale počkaj, počkaj, aby som nezabudol – aj všelijaké “somariny” si povyvádzal. Vlastne ako všetci chlapci v tvojom veku. Ale bral si to všetko s tebe povestným nadhľadom. Možno si niekedy nedocenil dôsledky svojho konania, no stále si to nejako ustál, preskákal a šiel si svojou originálnou cestičkou ďalej.

A pamätáš, Matúš, aktívne si sa prihlásil, že mi vysústružiš vrchnák na kalorimeter. Spravil si to a ten kalorimeter odvtedy používam. Vždy, keď ho beriem do ruky, spomeniem si na teba. Teraz bude tá spomienka o to silnejšia, keď tu už nie si. Ten, nič netušiaci, vrchnák mi bude pripomínať tvoju šikovnosť a všestrannosť.

Tá tvoja cestička, ktorú som spomínal mala, na prekvapenie nás všetkých, koniec práve dnes. Dnes skoro ráno si nás po tragickej autonehode opustil. Priznávam, šokoval si nás tým a spôsobil si nám bolesť. Ale nechcem ti to vyčítať, ba práve naopak všetci veríme, že sa tam s tebou stretneme a budeme sa radovať spoločne.

Takže, ako ja hovorievam, nie odpočívaj v pokoji, ale dovidenia v raji, Matúš.

Teším sa na opätovné stretnutie s tebou.  Marek

P.S. Pozdravuje ťa tvoj triedny Jaro, súčasný riaditeľ Marek i bývalý Janko. Pridáva sa Hanka (bol si jej prvým maturantom), aj Blažej, Matej, Ľuďo, Peťo a tiež Marek SDB i Janko SDB, direktor (súčasný i bývalý), ďalší saleziáni, vychovávatelia, zamestnanci školy, všetci, na ktorých som zabudol a samozrejme tvoji kamaráti študenti Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne-Strážach.