Školstvo trápi mnoho tŕňov zabodnutých v jeho päte. Násilie na školách je zvlášť boľavá a vzhľadom na pretrvávanie tohto problému, už aj hnisavá rana. Je to presne odraz spoločnosti, v ktorej žijeme. Tu tiež platí – Odtnite mu hlavu, nech nevytŕča z davu! Nemáme radi, ak je niekto lepší, inteligentnejší, alebo jednoducho iný, ako my ostatní. Hneď zneužijeme jeho slabšie stránky a zaútočíme na jeho citlivú povahu, možno hanblivosť a využijeme fakt, že sa nevie brániť, že je nás viac, sme silnejší. My sa radšej zaradíme k stádu a valcujeme všetkých, ktorí sa odvážia ísť proti.

Šikanovanie v školách často končí katastrofálne. Šikanovaný zatne zuby a so strachom chodí do školy trpieť. Niekedy sa to prejaví úplnou stratou sebadôvery, újmou na psychickom zdraví a to nechcem hovoriť o ešte horších dôsledkoch. Ešte je tu ďalšia možnosť. Odmietaný žiak si zbalí kufre, zdvihne kotvu a hľadá lepšie podmienky, kamarátov, šťastie na inej základnej, učňovskej, či strednej škole. Ak škola takto stratí šikovného žiaka, dá sa povedať, že – Odchádza zrno a plevy zostávajú…

Zlyhávame! Učitelia i vychovávatelia. V mnohých prípadoch by sme aj my mohli spraviť viac. Niekedy však sme skutočne bezmocní a nevieme skrytému šikanovaniu zabrániť. V rodinách je tiež povinnosťou rodičov vplývať na svoje ratolesti aj v tomto smere. Treba s deťmi aj doma o týchto veciach hovoriť a zadusiť semienko, z ktorého v nich vyrastá neskôr nevykoreniteľný strom príslušnosti k podobnej svorke šikanovateľov.