Marek Šefčík

Minule mi Milka čítala nejaký príbeh z internetu. Neviem, či je pravdivý, alebo nie, ale to vôbec nie je podstatné. Odhaľuje totiž absurdnosť správania sa človeka v istých situáciách. V tom príbehu prišla mamička k lekárovi a žiadala ho o pomoc. Na rukách držala svoje dieťa. Maličkého človiečika. “Pán doktor, ja som znova tehotná, … je toho na mňa veľa, spravte s tým niečo!” Všetci vieme, o čom uvažovala. Aj doktor to vedel… Po chvíľke premýšľania jej povedal: “Mám riešenie. Nebude to ani pre vás také nebezpečné…” Lekárovej ochote sa potešila. “A pár mesiacov si od povinností okolo dieťaťa dokonca oddýchnete” – dodal. Tomu až tak nerozumela, no vysvetlenie prišlo hneď. “Nezabíjajme to dieťa, ktoré v sebe nosíte, bolo by to aj pre vás riziko, zabime to, ktoré máte v náručí.” “Zbláznili ste sa?!” – vykríkla žena – “Za nič na svete!”

Aj vám sa zdá lekárovo riešenie neľudské a absurdné? Ale má pravdu. Aký je v tých deťoch rozdiel?

Mnohí, vrátane tej ženy, v tom rozdiel vidia. Kedysi som napísal na svojom niekdajšom smeblogu článok s podobnou tematikou. Tu je. A viete čo sa stalo? Liberáli zo Sme mi umelo znížili čítanosť tak, že ma vyradili z “výberu sme”. Keď som žiadal vysvetlenie prečo, dostal som odpoveď – je to naše právo. 🙂

A ešte jednu situáciu tu uvediem. Situáciu, pri ktorej som sa hanbil za to, že patrím k tomu istému druhu nazvanému “človek”. Správame sa často horšie ako zvieratá. Zhrublo naše svedomie, prekypuje náš egoizmus. Teraz nemám na mysli naše správanie sa k nenarodeným deťom. Myslím na deti, ktoré máme milovať, ktorým máme dávať dobrý príklad, detičky, ktoré máme chrániť. Malé deti majú veľkú hlavičku v pomere k svojmu telu, majú obrovské očká v pomere k veľkosti tváre. Takto sú vybavené od prírody. A my máme v sebe niekde zakódované, že aj pre tieto ich fyziognomické znaky, ich dokážeme mať prirodzene radi. Nielen tie svoje, ale aj cudzie deti. Ale človek sa dokáže “vypracovať” tak, že všetko toto potlačí a ani k zvieratám, ktoré svoje mláďatá chránia inštinktívne, ho nemožno prirovnať. To video je z Číny. Je jedno, že to je úplne opačný koniec planéty. Zachytáva ľudí. Sú to vlastne ľudia? Chcel by som uveriť, že to video nie je reálne… Ja som si ho nedokázal pozrieť druhý krát. Slabšie povahy nech radšej video nepozerajú. Stačí keď si prečítate čo sa stalo. Zachytená bezcitnosť a neľudskosť.

Deti sú obrovským darom. A naše svedomie šípkou, ktorá nám ukazuje kadiaľ ísť, čo robiť. Prejavovať lásku svojim deťom a chrániť ich život od počatia diktuje každé nezdeformované svedomie…