Je to svinstvo, ktorým ubližujeme aj iným!
magazin.sk
|
Nedá sa to zaškatuľkovať a povedať, že každý fajčiar je arogantný egoista… ale keď sa nad tým zamyslím, tak práve takýchto je veľmi veľa. A dnes som narazil hneď na troch.
Argumentácia nielen ich “kráľa” bola scestná až to bolelo…
Boli sme s deťmi v obývačke a zacítil som, ako už neraz predtým, nepríjemný cigaretový smrad z chodby. Vyšiel som von a našiel som na schodoch sediaceho a pokojne fajčiaceho mladého suseda. Spýtal som sa ho, prečo tam fajčí. Odpovedal, že preto, lebo nechce doma. Upozornil som ho, že na spoločných chodbách nesmie fajčiť a že existuje Zákon o ochrane nefajčiarov. Povedal som mu, že sa nám to dostáva do bytu a že nám to veľmi prekáža. Odvetil – Choďte sa sťažovať! Čítaj ďalej…
Ak chceme dôstojne žiť a uživiť svoje rodiny, potrebujeme sa nejako dostať k peniazom. Povedzme, že na to chceme ísť legálne.
Prvá možnosť (relatívne pomalá , ale celkom bezpečná): práca a zaslúžená odmena za ňu.
Druhá možnosť (pre odvážnejších): hazard a pád, alebo pekná kôpka v tom najlepšom a najzriedkavejšom prípade.
Tretia možnosť (niekedy sa kryje s druhou): podnikanie. Čítaj ďalej…
Pred Vianocami nám poštárka doručila aj pozdrav od uja a tety. Otvorili sme obálku a v nej SME.
Presnejšie tam bola taká karta, na ktorej sme sa dočítali toto:
Darčekový poukaz na predplatné denníka SME pre Marek Šefčík s manž. venuje Pavol Petrek.
A na opačnej strane:
Veríme, že denník SME bude pre Vás príjemným a užitočným spoločníkom v roku 2009. V prípade akýchkoľvek otázok, resp. problémov ohľadne doručovania denníka SME sa môžete s dôverou obrátiť na zákaznícku telefónnu linku denníka SME na čísle 02/59233411. Prajeme Vám pekné Vianoce a šťastný Nový rok 2009! Čítaj ďalej…
Dnes poobede sa ozval zvonček v našom byte. Otvoril som dvere a … dievčatko.
Viete, existujú také skrinky, alebo šperkovničky, ktoré keď otvoríte, začnú hrať nejakú melódiu. Presne toto sa stalo teraz nám. Len melódia nebola trápne umelá, ale krásne ľudská. To dievčatko spievalo jemným hláskom krásne koledy, aké som ešte nepočul. Jednoducho a predsa teplo oblečené, na hlave čapica z vlny, v jednej ruke igelitka, v druhej prázdny pohár, do akého sa zavárajú kompóty.
Na “atrakciu” sa pribehli pozrieť aj Oliver s Markom. Aj im sa páčila. Dospievala pieseň, nadýchla sa a chcela spustiť ďalšiu. Pohladil som ju po čapici a opýtal som sa – “Ako sa voláš?” “Laura” – odpovedalo príjemným hláskom dievčatko. A stále sa smialo. Aj keď spievalo. “Počkaj chvíľu”- poprosil som ju a zbehol som pre nejaké ovocie. Milka mi medzitým ešte nachystala sladkosti. Toto zhltla jej igelitka. Potom som vybral niekoľko eurocentov, ktoré zazvonili v dovtedy prázdnom sklenenom pohári v jej ľavej ruke. Čítaj ďalej…
V hlavných večerných správach 16.12.2008 informovala Markíza o tučných odmenách, ktorými si aj v čase finančnej krízy prilepšia primátori niektorých miest. A zdvihla tak adrenalín v žilách národa.
V tých správach skutočne moderátori hovorili menovite o niektorých primátoroch a zverejnili aj približné sumy, ktorými si predstavitelia miest pomastia vrecká. Aj náš primátor tam bol spomínaný. Nevidím síce do mestskej politiky až tak dobre no napriek tomu, že nesúhlasím so všetkými krokmi či názormi tohto politika, teraz sa musím postaviť na jeho stranu. Správy na Markíze vyvolali prirodzene negatívne reakcie u mnohých ľudí. Áno, aj ja som proti tomu, aby bolo možné udeľovať takéto megalomanské odmeny. Moja predstava by bola, povedzme do výšky 100% jedného priemerného platu (teda trinásty plat). Nie automaticky, ale za dobre vykonanú prácu. V každom prípade musím povedať, že sa naše mesto v rámci možností rozvíja po mnohých stránkach a nepochybne je to aj zásluha primátora… Ale o to tu teraz nejde. Čítaj ďalej…
Vypočul som si časť rozhovoru dvoch žien v autobuse…
“…a lekári jej odporúčali, aby si to dala zobrať. Vedeli, že sa narodí s ťažkým postihnutím. Neviem prečo si to nechala!? Aj tak zomrelo. Narodilo sa s ťažkou srdcovou vadou, žilo len niekoľko mesiacov a … Neviem, či ju k tomu viedlo nejaké náboženské presvedčenie, alebo čo…?! Otehotnela znova. Teraz majú zdravé. Je na materskej… ” Čítaj ďalej…
Napísal som článok, prilepil som ho na svoj blog a potom, potom … rozprávka.
Odkopol už dve manželky s deťmi, podlo sa zbavil zodpovednosti a ja som ho videl prechadzať sa po meste držiac sa za ruky s neznámou ženou. Napísal som toto.
Reakcie boli rôzne. No jedna, ktorá mi došla do mailovej schránky, mi doslova vytlačila slzy do očí. Áno, priznávam bez mučenia, že niečo podobné som nečakal. Ozvala sa mi neznáma pani. Písala, že by asi vedela matke a jej deťom, o ktorých som písal, pomôcť. Chcela vedieť ceny nájmov v našej lokalite. Bomba! – povedal som si. Ja jej nedokážem pomôcť, ale ohlásil sa mi niekto, kto ju z neprajného prostredia azylového domu dokáže vytiahnúť a diametrálne zmeniť kvalitu jej života a života jej malých ratolestí. Začal som konať. Čítaj ďalej…
