Naša bambuľka… ešte bez pasu.
Milka
|
Nie je policajt ako policajt…
Minule sme boli v Skalici v nemocnici na kontrolu s našou malou Liankou. Ja, Milka a ona. Keď sme sa vracali domov, na autobusovej zastávke smerom zo Skalice čakala na autobus nejaká pani. Nikto iný, len ona. Zastavil som a ponúkol som jej odvoz do Holíča. Nasadla. Dali sme sa do reči. Oproti mne išlo auto, ktoré bliklo svetlami a ja som si uvedomil, že som na tie svoje zabudol. Zapol som ich a v tom tá pani vyklopila zážitok z predchádzajúceho dňa. Celý večer vraj preplakala. Jej syn si robil vodičák a včera mal opravné skúšky – hovorila. Prvý krát to nespravil, lebo na skúškach prekročil na nejakom úseku rýchlosť. A opravnú jazdu si odkrútil takmer bez chyby. Takmer. Dojazdil a policajtka, ktorá kontrolovala jeho jazdu ho zlikvidovala. “Viete, čo ste spravili? Ja som sa nepripútala a vy ste ma na to neupozornili!” A bolo po vodičáku. Už opravného termínu niet. Maminých 11 tisíc je v háji. Čítaj ďalej…
Zväz bojuje… jeho rytieri sa boja.
Zo stránky SFZ
|
Hu, hu, hu, hu, hu …
Nedeľa, futbal, Holíč, černoch a zopár nekultúrnych idiotov.
Stretnutie druhého kola 5. futbalovej ligy medzi domácim Holíčom a Šúrovcami. Sedel som oproti tribúne na lavičke. V drese hostí nastúpili aj extraligoví hráči Ujlaky a Bališ. Ale to je nepodstatné. Holíč prehral, aj keď po polčase bolo stále 0:0. To je tiež nepodstatné. Pravý útočník Šúroviec bol čierny. Ako box. A mal také klasické černošské dredy. A to bolo podstatné… Čítaj ďalej…
zebra
travelorg.blog
|
Dnes ráno som sa tradične vybral na nákup. Raňajky sú predsa základom. Nemám to do obchodu ďaleko… Pár prechodov pre chodcov okolo kruhového objazdu, potom rovinka a cieľová stanica. Neverili by ste, čo môže človek na takej krátkej rannej prechádzke zažiť…
Autá do kruháča, autá von z kruháča, autá sem, autá tam. Moja ľavica vystrelila na znamenie, že plánujem v blízučkej budúcnosti vstúpiť a skrížiť tým autám cestu. Škoda Fábia odetá do šedej metalízy, chystajúca sa vstúpiť do kruhového objazdu, zastavila a ja som rezkým krokom vstúpil. Cez jeden pruh, potom malý ostrovček a poďho znova na zebričku. Jedna zebra, druhá zebra a … chvála Bohu, že mám len deviatky nohy. Lebo keby som mal jedenástky, tak už mám plutvy. Z kruháča auto snehovej farby nepribrzdilo, ale naopak, ešte pridalo plyn a trafilo medzierku medzi chodníkom a mnou. Tesne. Zahnal som sa v ľaku pravou rukou zhora nadol a vyletelo mi z úst – Kurnikšopa! Pokračoval som potom v ceste no videl som, že sneháčik prudko pribrzdil. Otočil sa na ceste a vrazil nazad do tej kruhovej križovatky. Obišiel ju a zastavil na parkovisku. Otvorili sa dvere a vystúpil ten polovodič. Keď som ho zbadal ako si to namieril valivým krokom priamo ku mne, pochopil som ktorá bije. Mimochodom, ospravedlňujem sa tomu autu, za všetko nepekné, čo som o ňom popísal. Ten sneháčik za to nemohol… Čítaj ďalej…
vďaka
www.btm.sk
|
Včerajší deň mi znova raz ukázal silu dobra. Plamienok dobra je síce malinký, ale temnotu zla premáha.
Kriminalita, vandalizmus, drogy, agresivita. Všetko toto je určite v každom meste u nás. Prekvitá to nepríjemným bodavým kvetom a či chceme, alebo nie, tá bodľač prehlušuje jemné krásne dobrokvietky. Zlo sa šíri akosi samovoľne, no dobro treba chrániť a pestovať. Je síce krehké, ale ak mu pomôžeme sa rozvíjať, tak premôže všetkú tú bodľač a bude hladiť naše duše… Čítaj ďalej…
sviňa
www.samuso.sk
|
Do svojej obývačky som si priviedol sviňu a posadil som ju na gaučovku…
Jednoducho som bol prehlasovaný. Deti sa rozhodli, že chcú prasiatko, demokraticky ma prehlasovali a tak som bol nútený tú sviňu dovliecť aj proti svojej vôli. Už po chvíli bolo cítiť nepríjemný zápach tej svine aj v iných izbách. Netrvalo dlho a tým smradom presiakol celý byt. Prepáčte za výraz, ale hovná sa povaľovali po celej obývačke. Upratovali sme, snažili sme sa, ale zbaviť sa toho svinstva dalo riadnu námahu. A navyše, výsledky boli len čiastočné… Tak som začal nadávať tej svini, že čo si to dovoľuje!? Takto nám zasviniť celý byt! A nadával som jej aj hrubo, keď milé slovo nezaberalo. Ale tá sviňa ma často ani nepočúvala. Ba čo viac, chrochtavo sa mi smiala do ksichtu. Čítaj ďalej…
admin
weltraumsofa.de
|
Bolo pokušenie, že stovka už nebude. Ale, ak Boh dá, tak bude i stovka…
Pred týždňom, v piatok, som napísal a zverejnil svoj 98. článok na smeblogu. Keď som začínal blogovať spomínam si, že som bol upozornený, že treba písať pravdivo, úprimne,… a ešte treba dodržiavať nejaký kódex blogera, ktorý hovoril o slušnosti. Usmial som sa. Také podmienky? To nebudem mať problém splniť. A pustil som sa s chuťou do písania. Čas od času čosi napíšem a baví ma to. Dokonca som bol milo prekvapený z nemalej čítanosti a pozitívnych ohlasov na moje výtvory.
Nikdy som sa nebál prezentovať svoj názor aj v boľavých a rozdeľujúcich témach. Šiel som tak s kožou na trh a táto niekedy skutočne pod paľbou diskutérov horela. To mi vôbec neprekáža. Treba korektne diskutovať a argumentovať. Som za. Čítaj ďalej…
vyzdvihovaná zelená odborníčka
aktualne.cz
|
Stalo sa vám, že ste počúvali niekoho, trebárs aj v televízii a zmocnil sa vás pocit takého zvláštneho strachu, či trápnosti? Keď ste sa cítili blbo za toho rečníka? Mne sa to stalo aj včera, keď sa jedna “dáma” nechala “vyzliecť”.
A zrazu tam sedela vyváľaná vo svojej vlastnej šťave falošnej odbornosti. Bol na ňu strašný a úbohý pohľad. V tej mazľavej šťave by sa možno aj utopila, keby ju nezachránil abstraktný, no v tom čase asi jej jediný priateľ, čas.
Bratom Čechom sa to vo vláde i v parlamente dostalo do rozkladu. A myslím, že politická úbohosť je aj v tom, že máloktorí z politikov skutočne používajú vlastný rozum. Majú tričko istej farby, naučia ich podobne zafarbené frázy, ktoré opakujú dookola. Bez ohľadu na to, či daným veciam rozumejú, alebo nie. Stačí, že v predvolebnom období zaujmú voličov (určite nie odbornosťou, inteligenciou, či vzdelaním) a potom sú už len figúrkou danej farby. Čítaj ďalej…
www.sme.sk
|
Sympatický volič Smeru a Ivana Gašparoviča so smútkom v hlase hovorí – už ich voliť nebudem…
Ale prečo? Zmenili sa títo “sympaťáci”? Nie. Určite sa nezmenili. Sú takí istí. Ale ublížili. Nedemokratické praktiky vyvlastnenia pocítil na vlastnej koži ich volič. Bolí ho to. Cítiť, že je sklamaný… Čítaj ďalej…
takto to vyzerá
Marek Šefčík
|
Dnes som nemal dobrý deň. Vlastne doobeda to bol pracovný deň podobný tým predchádzajúcim. Ale potom…
… chcel som nasadnúť do auta zaparkovaného pred školou a už som sa tešil na svoju rodinku. Ale zdržalo ma niečo netradičné. Hladkú plynulosť dňa mi narušil neznámy vodič, ktorý prinútil svoje bezmocné auto, aby ono, tvrdo pobozkalo zadnú časť môjho auta. A potom “se chlap stratil jako prd ve větru”. Alebo – žeby to bola žena? Neviem. V každom prípade viem, že išlo o auto svetlej, nejakej tyrkysovej farby (nechalo stopy). Ten bozk určite zabolel aj to druhé auto, pretože mi v nárazníku nechal zapichnutú časť červeného plastu zo svetla. Takže pravdepodobne do mňa nacúval… Čítaj ďalej…