Prológ
Od stredy večera sme mali návštevu. Od štvrtka do soboty bol 10.ročník Cibula Festu. V piatok bola slávnosť, keď sa na svojej ceste z Olomouca do Rakúska na chvíľu zastavili v Kopčanoch relikvie svätice. To a mnoho ďalšieho sa zmiešalo dohromady a zapisovalo do nášho vnútra zážitky, ktoré sa už menia na spomienky. Čo v nás ostáva? Čítaj ďalej…
Lawson Craddock po páde
(zdroj: www.chron.com)
Majstrovstvá sveta vo futbale, marhuľový džem, noviny Slobodný Holíč, Tour de France. V ostatnej dobe to mám namixované veľmi zaujímavo. Ako učiteľ mám tú výhodu, že môžem prázdninovať. Veľmi rád si pozriem dobrý futbal a najväčší svetový turnaj práve beží v telke. Navyše, moji favoriti Anglicko a Belgicko nevypadli, takže sa teším na ďalšie zápasy o to viac.
S priateľmi bojujeme o lepšie mesto Holíč a vydali sme noviny, alebo časopis “Slobodný Holíč” kde som šéfredaktorom. Práca okolo toho nie je malina no a keď to vyšlo, tak sme sa pustili do roznášania po celom meste. Čítaj ďalej…
Stretol som ho na ulici. Chodil pomaličky, už dobre nevidel. Raz som ho videl ako s ošúchanou nákupnou taškou stojí pri potravinách na križovatke a stopuje. Chcel sa dostať na námestie vzdialené asi poldruha kilometra. Prehodil som s ním pár slov. Šachu sa venoval ešte aj po 90-tke, ale potom to kvôli zhoršujúcemu sa zraku nechal tak.
Čítaj ďalej…
Slnko nás opálilo podľa kraťasov, vietor nám poriadne rozfúkal účesy a zadky sme mali otlačené od neforemných sediel. Druhá strana mince bola osviežujúca kofolka, deň strávený športom, v dobrej nálade a predovšetkým s dobrými ľuďmi, kamarátmi, spolužiakmi a za hrsť ďalších pekných zážitkov. Za tie pľuzgiere na zadkoch to bola výborná náhrada. Zadok prebolí, zážitky zostávajú vo vrecku… Čítaj ďalej…
Bol som s nimi včera. Majú dosť veľkú zodpovednosť. Čo bolo evidentné z ich precízneho plánovania programu, usporiadania rečníkov, stanovených časov. Vedeli, že musia aj kvôli hercom a ich povinnostiam dodržať nejaký časový rámec. Tiež by nebolo vhodné, ak by sa niekto utrhol a začal by riešiť napríklad nesúvisiace veci. Za pódiom sme sa zoradili a šli postupne na “pľac”. Prekvapilo nás, že aj v takú nádhernú nedeľu si našlo vyše 30 000 ľudí čas a prišlo podporiť myšlienky organizátorov Za slušné Slovensko do Bratislavy. Čítaj ďalej…
(zdroj foto: pavlini.sk)
Dnes je sviatočný deň. Pre kresťanov, pre Slovensko. Sedembolestná Panna Mária nás všetkých pozýva k sebe. Do svojho domu. A nie len dnes. Národnú baziliku v Šaštíne-Strážach navštívia počas celého roka státisícky pútnikov. Dnes sa ich tam zišlo asi 40 tisíc. Vlastne nie ich, ale nás. S rodinkou sme tam tiež boli. Chlapci šli peši, ja s dievčatami autom. A tam, v parku medzi gaštanmi, som zacítil ten radostný pocit a tiež vďaku našej Mame za to, že môžem byť znova tu, pri nej, aj so svojou rodinkou. Čítaj ďalej…
Všakovaké jednohubky už som mal za sebou. Pár krát som bol na návšteve pri usmiatej Levočskej na mariánskej hore. Kopček fajný, cieľ ešte lepší. Po šťavnatom stúpaní z Levoče hladí dušu upokojujúce ticho u Mamy. A tá Levočská Panenka Mária je fakt taká zlatučká s milým úsmevom. Stačí k nej prísť a duša zaplesá. Pár krát sa podarilo s rodičmi, s chlapcami, s Milkou zájsť na kopčeky navôkol. Aj Branisko, aj Paršivá, kopčeky v Levočských vrchoch, nad Oľšavkou, … Čítaj ďalej…
Zamestnal som sa u nich. Nie že by to bola úplná katastrofa, ale predtým sa im veľmi nedarilo. Proste to predtým v niečom pokašľali a spamätať sa z toho bolo veľmi ťažké. Začalo sa im zrazu dariť. Jasné, že to nebolo len vďaka mojej prítomnosti, ale mnohí tvrdili, že ten podnik má konečne znova šmrnc hlavne preto, že som tam. Dokázal osloviť mnohých ľudí, ktorí povedzme predtým o túto oblasť ani nezavadili… Tak to trvalo nejakých 5 rokov. Darilo sa mne a darilo sa i firme. Čítaj ďalej…
michele scarponi so synmi giacomom a tommasom (zdroj: twiter michele scarponiho)
Letiaca stolnotenisová loptička narazila do vlaku. Čelná zrážka dopadla celkom dobre. Lokomotíva ju ani nezaregistrovala, no a loptička? Loptička sa odrazila vďaka svojej “dokonalej” pružnosti ale ani nevedno kam. A teraz asi odpočíva niekde povedľa koľajníc v tráve spokojná, schopná ďalej slúžiť svojmu účelu… Čítaj ďalej…
(zdroj: portrety-kresby.com)
Môj brat sa istého času pokúšal zostaviť svoj (náš) rodostrom. Zaujímala ho otcova línia, a tak skúmal, pátral, vypytoval sa, hľadal. Už si presne nepamätám, po ktorého prapra…pradeda sa dostal, ale bol to obdivuhodný rozkonárený a košatý rodostromisko. Niektoré vetvy boli väčšie, iné menšie, ale všetko držalo pohromade, ako jeden živý organizmus. Vieme, kto sme. Kam patríme. Kde sú naše korene, kto sú naši predkovia. Čítaj ďalej…
Prológ
