Odkopnutý

Zamestnal som sa u nich. Nie že by to bola úplná katastrofa, ale predtým sa im veľmi nedarilo. Proste to predtým v niečom pokašľali a spamätať sa z toho bolo veľmi ťažké. Začalo sa im zrazu dariť. Jasné, že to nebolo len vďaka mojej prítomnosti, ale mnohí tvrdili, že ten podnik má konečne znova šmrnc hlavne preto, že som tam. Dokázal osloviť mnohých ľudí, ktorí povedzme predtým o túto oblasť ani nezavadili… Tak to trvalo nejakých 5 rokov. Darilo sa mne a darilo sa i firme.

A potom som zažil nečakaný šok. Prepustili ma. Vymysleli si dôvod, kvôli ktorému sa tak stalo. Rozumiete? Zarábam aj pre ich firmu a nie málo. A oni ma iba tak, z hodiny na hodinu, vyhodia s tým, že konám nečestne a že som vraj nebezpečný pre iných. Nie je to ľahké, po tom všetkom, iba tak pokojne to prijať. Ale nemám inú možnosť, len tým nevďačníkom zamávať a pobrať sa ďalej. Načo sa rozčuľovať? Riešenie? Ešte úplne neviem, ale dá sa inšpirovať slovami, ktoré adresoval Kristus učeníkom:

A povedal im: “Keď kdekoľvek vojdete do domu ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.” (Mk 6, 10-11)

Ak by som sa mal teda zachovať takto, tak už uvidia iba môj chrbát a ja si pohľadám inú firmu, v ktorej ma príjmu…

Áno, myslím si, že to, čo sa stalo Petrovi Saganovi, sa dá popísať tak, ako som sa pokúsil vyššie. Vymyslel som si situáciu tak, aby sa do nej mohlo vžiť viac ľudí. Peťovi sa presne toto stalo. A načrtol som aj riešenie, pre ktoré by som sa rozhodol na jeho mieste.

Podnik, veľká Tour de France sa po Laencovi Armstrongovi a spol. zmietala v nemalých problémoch s dôveryhodnosťou, s pritiahnutím sponzorov do tohto športu. Firma – Tour bola v úzkych kvôli stále obludnejším dopingovým škandálom, ktoré sa začali množiť až sa zdalo (a myslím, že ďaleko od pravdy to nie je), že 90 % pelotónu sú “feťáci”, ktorí v honbe za úspechom berú EPO, testosterón, transfúzie vlastnej krvi a podobne a tak podvádzajú. Cyklistická federácia potrebovala vynaložiť obrovské úsilie a prácu na očisťovaní cyklistiky. A potrebovala ešte niečo. Pozitívne vzory. Športovcov, ktorí budú uznávaní, ktorí znova pritiahnu fanúšika k cyklistike. Sagan je značka. Prišiel na Tour a zrazu pobláznil, v pozitívnom slova zmysle, fanúšikov na celom svete. 5 rokov zelená k nemu patrí a v ostatných dvoch rokoch je to dokonca aj dúhový dres majstra sveta. Firma 5 rokov fungovala, ako reklama na šport a zábavu aj vďaka značke Sagan. Ale nie každému to asi vyhovovalo. Dvakrát menili pravidlá na zisk zeleného dresu, aby ho nezískal Sagan a aj tak ho získal. Bolo to až smiešne, to s tými pravidlami. Ale teraz (nebudem špekulovať prečo) nastala príležitosť, ako ho z hodiny na hodinu prepustiť. A stalo sa. Šok bol na svete. Videá usvedčujú rozhodcov z brutálneho omylu. Použil som silné slovo, pretože som väčší rozhodcovský labsus ešte nevidel. A videl som ich už mnoho. Ale oni si stoja furt za svojim. Nad rozhodcom napríklad vo futbale je ešte niekto, kto jeho prácu hodnotí, posudzuje a ak spraví rozhodca hrubú chybu, tak si v ďalšom zápase, alebo už vôbec na veľkom podujatí, nezapíska. A tu? Videá jasne hovoria v prospech toho, že Sagan za Cavendishov pád vôbec nemohol, ale nad týchto arbitrov už nie je asi nikto. Sagana ani nevypočuli, len ho vykopli. Jeho tím podal protest. Neúspešne. Ale zaregistroval som aj snahu, že chceli, aby Sagana vzali späť na Tour, aj keď už pár etáp vynechal. Toto je, podľa mojej mienky, nesprávny postup. Ja by som si skutočne našiel, na Peťovom mieste, inú firmu. Giro, alebo Vuelta. Na Tour už Peťo dosiahol mnoho, a keď sa oni k nemu zachovali takto, treba “si striast prach z nôh…” Neospravedlnili sa, nepriznali si chybu, prečo sa im tlačiť nasilu do priazne?

Kto viac stratil? Sagan? Nemyslím si. Jeho popularita a cena ešte stúpla. A predovšetkým jeho cena u fanúšikov. Už teraz  píšu na asfalt heslá a pýtajú sa – Kde je Sagan? Chýba im. Sledujem pravidelne trojtýždňové preteky Giro a veľmi sa mi páčia. Čo tak skúsiť šťastie tam?

Nech sa už Peťo rozhodne akokoľvek, budem mu fandiť…

 

Categories: spoločnosť, kultúra, šport Tags:
  1. Žiadne komenty
  1. No trackbacks yet.